Úvod do evanjelií, 2. časť — Kristovo pôsobenie v Galilei

Úvod

Ježiš Kristus bol úplne iný človek, než akého Júda kedy videl. Autoritatívne prednášal niečo, čo znelo ako úplne nové učenie. Robil šokujúce tvrdenia. Konal úžasné zázraky. Stretával sa s publikánmi a hriešnikmi. Vehementne sa staval proti mainstreamovým náboženským autoritám a kritizoval ich. Dnes by sme použili klišé: „Pohyboval sa do rytmu iného bubeníka.“ V náboženskej komunite tej doby nebolo v móde byť radikálny a odlišný. Od človeka sa očakávalo a vyžadovalo, aby sa prispôsobil status quo, ale Ježiš to neurobil.

Preto vyvstali mätúce otázky o Ježišovej identite a učení. Bol šarlatánom a šarlatánom? Bol politickým revolucionárom, ktorý by im mohol pomôcť zvrhnúť rímsku tyraniu? Bol nepriateľom alebo len cudzím priateľom? A čo je najdôležitejšie, veril učeniu svätých písiem a presadzoval ho, alebo zavádzal niečo, čo je v rozpore so zákonom a prorokmi? Niektorí dokonca usudzovali, že Ježiš bol posadnutý démonmi.

Ľudia, ktorí sú dnes dostatočne odvážni čeliť tejto otázke, stále zápasia s identitou Ježiša Krista. Iní ho úplne zavrhujú. Ježišova identita je stále otázkou, na ktorú treba odpovedať na Zemi. A čo učil v Kázni na vrchu? Bolo to tým, že zákon bol stále v plnej platnosti a vždy bude, alebo sa Ježiš snažil zákon odstrániť, aby nastolil novú éru milosti? Je zvláštne, že Kázanie na vrchu sa používa na pokus o dokázanie oboch názorov.

Ježiš veril všetkému, čo je napísané v Starom zákone, a učil ho. Priniesol doň však aj nové svetlo, prehĺbil naše chápanie jeho zámeru a aplikácií. Jeho učenie, hoci okorenené milosťou, bolo jasné a absolútne. Aby to Pán čo najviac objasnil, v celej kázni porovnával s poškvrneným učením zákonníkov a farizejov.

V modernej dobe cirkvi nachádzame mnohých, ktorí hľadajú Božie požehnania. To ukazuje, ako veľmi je cirkev oklamaná, pokiaľ ide o požehnanie, ktoré učil Ježiš Kristus. Niektorí veria, že sme požehnaní ako odmena za dobré skutky. Iní veria, že požehnaním sa stávame prejavovaním „veľkej viery“. Napriek najsilnejšej viere a najlepším skutkom nám požehnanie stále unikne, ak budeme naďalej nesprávne uplatňovať Ježišovo učenie.

V Kázni na vrchu Pán učil, že pravé blahoslavenstvo je stav bytia. Božie blahoslavenstvo nezávisí od vonkajších vplyvov alebo špeciálnych podmienok. Neskĺzavame do požehnania a neprestávame byť požehnaní. V tomto sme si mýlili blahoslavenstvo so „šťastím“. Tieto dva pojmy majú úplne odlišný význam, pretože šťastie je prchavé, zatiaľ čo blahoslavenstvo je neustále. Šťastie prichádza zvonku, z vonkajšieho, z „náhody“ okolností. Blahoslavenstvo je stav bytia, ktorý vychádza zvnútra, založený na novom stvorení, ktorým sme v Kristovi.

Chudobní duchom nie sú nevyhnutne šťastní, ale sú vždy požehnaní, pretože ich absolútna závislosť je na nikdy nezlyhávajúcej vernosti, neuhasiteľnej láske a zázračnom Božom darovaní. Blahoslavenstvá, ktoré učil Ježiš, sú naším receptom na blaženosť. Nie sú to príkazy, aby sme boli požehnaní, ale spôsob, akým napĺňame podmienky blaženosti. Blahoslavenstvo teda pochádza z premeny Kristovou mocou. Sme požehnaní kvôli našej novej identite v Kristovi. Stupeň nášho blaženosti je určený splnením podmienok Ježišových blahoslavenstiev.

Aby sme boli požehnaní, musíme poznať Krista. Musíme Ho prijať ako Spasiteľa a Pána, aby sme mohli byť premenení obnovou Ducha Svätého. Ale potom musíme vedieť, „kto sme“ v Kristovi. Pavol napísal filipskému zboru:

Ale aj všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána, pre ktorého som všetko stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista a bol v ňom nájdený nie s vlastnou spravodlivosťou, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista, spravodlivosťou, ktorá je z Boha skrze vieru, aby som ho poznal a moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpeniach, pripodobňujúc sa jeho smrti, ak by som nejako dosiahol zmŕtvychvstanie z mŕtvych. (Filipanom 3:8-11)

Tí, ktorí hľadajú požehnanie, ho nikdy nenájdu. Tí, ktorí sa snažia poznať Krista, snažia sa Kristovi páčiť, snažia sa poslúchať Krista a zároveň sa zbavujú všetkej pýchy a sebeckých túžob, nájdu požehnanie v hojnosti. Musíme prestať hľadať požehnanie a snažiť sa poznať Ježiša Krista. Toto je naše všetko. Ako rozšírenie tejto pravdy môžeme počúvať Ježišovo učenie prirodzenými ušami alebo duchovnými ušami. Naša schopnosť pochopiť Jeho božské vhľady závisí od spôsobu, akým počúvame. Prijímame Ježišovo učenie iba do svojej mysle alebo do hĺbky svojho srdca? Kristova obnova robí rozdiel.

Kliknite sem a objednajte si tlačenú kópiu z nášho študijného obchodu.
Kliknite sem a stiahnite si bezplatne PDF verziu tejto štúdie.

Kliknite na nižšie uvedené lekcie: