Nedeľa: Noc prípravy — Marek 3:13; Lukáš 6:12
Nadšená reakcia zástupov na Ježišovo pomazané učenie a uzdravovanie (Marek 3:7-12) Ho prinútila utiecť sa na vrch, aby strávil noc osamelej modlitby k Otcovi (čo robil často, Marek 1:35; Lukáš 4:42; 5:16). Modlitba definovala osobu a službu Krista a medzi svojimi modlitbami učil a konal zázraky. Pre požiadavky služby bolo potrebných viac hlasov a rúk na vykonanie Božieho diela. Ježišova voľba bola pre úspech nevyhnutná. Nasledujúce ráno zhromaždil svojich oddaných nasledovníkov, aby vybrali a poveril mužov, ktorí by boli Jeho najbližšími partnermi v službe.
Pondelok: Poverenie Dvanástich — Marek 3:14-19; Lukáš 6:13-16
Žiaden z mužov poverených za Ježišových apoštolov nebol dokonalý: každý mal chyby, pretože každý bol človek. Vymenovanie 12 nasleduje podľa Božieho božského čísla duchovnej správy: 12 synov Jakuba, 12 kmeňov Izraela. V skutočnosti sa číslo 12 objavuje v celej Biblii. Výber správnych mužov bol nevyhnutný a ich spôsob správania v službe bol dôležitý pre vykonanie diela, diela, ktoré si vyžadovalo nielen ich verné odhodlanie, ale aj božské pomazanie mocou. Marek uvádza štyri dôležité úlohy: mali „byť s“ Kristom (slúžiť Mu), mali kázať evanjelium, mali uzdravovať chorých a mali vyháňať démonov. Boli nazývaní „apoštolmi“, pretože boli posielaní ako poslovia s delegovanou autoritou.
Utorok: Začiatok kázne — Matúš 5:1-2; Lukáš 6:17-19
Učenie a vybavovanie slúžiacich učeníkov je pre Božie dielo rovnako dôležité ako samotné kázanie a uzdravovanie. Ježiš videl, že potreba zástupov je taká veľká, že musí pripraviť aj iných, aby túto prácu vykonali. Pán sa oddeľuje od bežného davu, aby svojim oddaným nasledovníkom dal základné pravdy Božieho kráľovstva a znásobil tak svoju schopnosť osloviť viac ľudí.
Streda: Chudobní duchom — Matúš 5:3; Lukáš 6:20
Grécke slovo, ktoré tu Ježiš použil, „ptoochos“, označuje niekoho, kto je chudobný a bezmocný uspokojiť svoje vlastné potreby. Je ako žobrák; jeho pomoc a vyslobodenie musia prísť zvonku. Božia presná diagnóza duchovného stavu človeka je, že je prázdny, chudobný a bezmocný. Nie sme schopní dosiahnuť vlastnú spásu ani ju prijať od tých, ktorí sú v rovnakej situácii. Naša pomoc musí prísť od Toho, kto je nadradený. Iba Boh nás môže zachrániť.
Štvrtok: Tí, ktorí smútia — Matúš 5:4; Lukáš 6:21
Skutočne duchovný človek je ten, kto si robí osobnú inventúru svojho života a je premožený hriešnymi postojmi, ktoré v ňom pretrvávajú. Hnev, žiadostivosť, závisť, pýcha, zatrpknutosť, nedostatok viery a mnohé ďalšie postoje starej prirodzenosti neustále súperia o popredné miesto v našich životoch. Pavol zvolal: „Biedny ja človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ (Rimanom 7:24). Smútime nad svojím hriechom, ale Boh je naším Vysloboditeľom! (Rimanom 7:25).
Piatok: Tichí – Matúš 5:5
Tichosť nie je slabosť! Je to oveľa viac než len mierne vychovanie alebo pohodovosť. Tichosť je pravdivý pohľad na seba, ktorý sa prejavuje vhodným postojom a správaním voči ostatným. Tichý človek je ten, kto nemá sebapychu, sebaprezentáciu alebo sebaasertívnosť. Nevyžaduje nič pre seba, ani postavenie, privilégiá, majetok ani status v živote. Tichý človek je ten, kto sa nebráni, pretože si uvedomuje, že v ňom nie je nič, čo by stálo za obranu. Je jemný, pokorný a tichého ducha.
Sobota: Tí, ktorí hladujú — Matúš 5:6; Lukáš 6:21
Väčšina ľudí túži a smädí po požehnaní a šťastnom živote. Skutočne duchovní ľudia sú požehnaní a šťastní, pretože hľadajú spravodlivosť. Táto zásada by mala byť hlásaná ako veľká charta pre každú hľadajúcu dušu! Zamyslite sa nad tým... Kto môže byť požehnaný alebo šťastný, keď sa nikdy nevyrieši zdroj nešťastia?