Primárny text: Matúš 7:1-27
Verš na zapamätanie: „Vojdite úzkou bránou, lebo široká je brána a priestranná cesta, ktorá vedie do zatratenia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú. Lebo úzka je brána a úzka je cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Matúš 7:13-14
Úvod:
Spojujúcou témou Matúša 7 je pripomenúť kresťanovi, že Boh vidí všetko, čo robíme, a jedného dňa budeme súdení za spôsob, akým sme žili. Konkrétne témy, ktoré si Ježiš vybral na učenie, sa týkajú najmä toho, ako sa vzťahujeme k iným ľuďom, ale v konečnom dôsledku to ovplyvňuje náš vzťah s Bohom. Paradoxom každodenného života je, že aby sme mohli čo najlepšie komunikovať s ľuďmi, musíme mať v sebe aktívnu Božiu prítomnosť, ktorá zjemňuje našu osobnosť a umožňuje nám byť trpezlivejšími a múdrejšími vo všetkých našich konaniach. Napriek tomu On sleduje všetko, čo robíme, aby jedného dňa mohol byť vynesený presný súd za spôsob, akým sme sa rozhodli žiť. Inými slovami, musíme mať dobrý vzťah s Bohom, aby sme sa vždy správali k ostatným dobre, ale jedného dňa budeme súdení za to, ako sme sa správali k ostatným. Najdôležitejšie je, čo si o nás Boh myslí.
Požiadavky, ktoré Ježiš učil v Kázni na vrchu, ukazujú, že kresťanský život musí byť zúfalo spojený s Bohom. Nikto nemôže žiť podľa štandardov dokonalej spravodlivosti bez neustálej prítomnosti Krista, ktorý v nás žije. Musíme žiť každú chvíľu mocou Ducha Svätého. Našou istotou je, že presne takto nás Boh zamýšľal žiť – spravodlivo. Snažte sa uplatniť Kázanie z moci tela a zlyhanie je isté. Naplnené mocným Božím pomazaním je nemožné zlyhať. Preto je prvoradé držať sa Boha počas celého nášho života.
To tiež znamená, že sa musíme vzdať všetkých svetských vecí. Nemôžeme žiť kresťanský život pripútaný k tomuto svetu. Musíme pochopiť, že sme tu cudzinci a cudzinci a len prechádzame na ceste do nášho úžasného, večného domova. Naše zbierky známok, športové tímy, ktorým sme fandili, každodenné zamestnania, ktoré sme vykonávali, autá, ktoré sme šoférovali, oblečenie, ktoré sme nosili, a dovolenky, ktoré sme si užívali, nebudú vo večnosti dôležité. Dôležité bude to, ako sme žili, aké vzťahy sme si budovali a čo sme robili pre Božie kráľovstvo. Pustite svet, priľnite k Bohu!
Štúdium slova
Lekcia Štúdium
- Diskutujte o vlastnostiach odsudzujúceho ducha. (Pozri nedeľné denné pobožnosti.)
- Ak máme voči druhým odsudzujúce myslenie, aký bude výsledok? Matúš 7:1-5; Lukáš 6:37-42
- Prečo Ježiš učil, že by sme nemali „dávať sväté psom a nehádžať perly pred svine“? Matúš 7:6
- Aké sú dôležité základné princípy kresťana, keď prosí, hľadá a klope? Matúš 7:7-11; Lukáš 6:31
- Učil Ježiš, že by sme sa mali správať k ostatným rovnako, ako sa oni správajú k nám, alebo že by sme sa mali správať k ostatným tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám? Matúš 7:12 Správa sa k nám Boh podľa rovnakej zásady?
- Ako môžeme rozpoznať falošného proroka podľa toho, čo robí, alebo ešte viac podľa toho, čo nerobí? Matúš 7:15-20
- Akú falošnú nádej majú mnohí ľudia na svoju spásu? Matúš 7:21-23; Lukáš 6:43-45 (Pozri poznámku autora nižšie)
- Aké boli podobnosti a rozdiely medzi dvoma mužmi, ktorí stavali domy v Ježišovom poslednom podobenstve v Kázni na vrchu? Matúš 7:24-27; Lukáš 6:46-49
[Poznámka autora: je ťažké pochopiť, ako môže človek prejavovať duchovnú moc a skutočne konať skutky pre Božie kráľovstvo a napriek tomu byť stratený v deň súdu. Ale nebol to tak aj prípad Judáša Iškariotského? Preskúmajme sa (1. Jána 3:3). Ak sú našimi hlavnými záujmami účasť na kresťanských stretnutiach, skúmanie duchovných javov, organizácií alebo denominácií, sociálne (skôr než osobné) aspekty kresťanstva, apologetika (obrana viery), akademický prístup k teológii, nadmerný záujem o proroctvá, intelektuálny alebo triviálny prístup k Biblii alebo nadmerný dôraz na milosť na úkor kresťanskej povinnosti, môžeme mať vážny problém. Naším primárnym dôrazom musí byť poznanie Krista! (Filipanom 3:7-11). Ak je náš vzťah k Nemu neistý alebo druhoradéjší voči iným veciam, sme v nebezpečenstve. Všetky veci, vrátane všetkých náboženských vecí, musia byť považované za stratu, cenené ako hnoj, v porovnaní s naším vzťahom k Ježišovi Kristovi.]