Nedeľa: Ľavá a pravá ruka — Matúš 6:1-4
Nielenže nemáme svetu oznamovať svoje skutky lásky, ale ani by sme nemali dovoliť našej ľavej ruke vedieť, čo urobila pravá. To v skutočnosti znamená, že si nemáme viesť záznamy ani zapisovať svoje almužny do účtovnej knihy, aby sme sa k nim mohli vrátiť a hrdo si vážiť naše dobré skutky. Pre niektorých je ťažké konať dobro bez toho, aby si ich niekto všimol, ale ešte ťažšie je nepochváliť sa, keď sme urobili dobré veci. Všetko, čo robíme, by sme sa mali snažiť robiť dobre Pánovi, ale nikdy nepracovať pre sebavedomie alebo pochvalu od iných. Starajte sa o veci, ktoré sú Bohu drahé; On sa postará o vás.
Pondelok: Diskrétna modlitba — Matúš 6:5-6
Sme tak skazení hriechom, že nás bude nasledovať až do samotnej Božej prítomnosti. Možno si nevieme predstaviť, že spôsob, akým sa modlíme, môže byť zapletený do neprávosti, ale je to pravda. Aj na kolenách, hovoriac zbožným tónom, môžeme uctievať seba a nie Boha. Jednou smrteľnou ranou pre túto náboženskú pýchu je modliť sa v tajnosti, pretože tam je nemožné byť videný inými. Ak je On jediný, kto vidí, čo na tom záleží na tom, akí duchovní vyzeráme? Ale diskrétna modlitba nám tiež umožňuje byť skutoční. Môžeme Mu povedať, ako sa cítime, pretože On to už vie. A záleží Mu na nás.
Utorok: Márne opakovania — Matúš 6:7-8
Pravá modlitba je o spojení s Bohom. Uzatvárame svet a vierou vstupujeme do Jeho úžasnej prítomnosti. Keď si z modlitby urobíme niečo ako formu, intenzitu, drámu, trvanie, výrečnosť alebo niečo, čo robíme, aby sme si to mohli odškrtnúť z nejakého zoznamu, minuli sme sa jej podstate. Modlitba nie je o tom, aby sme zapôsobili na ostatných, na seba, alebo dokonca na Boha. Môžeme nahlas plakať a s dramatickým šarmom sa biť do hrude, alebo môžeme so slzami v očiach šepkať svoje slová, ale žiadna forma nie je duchovnejšia ako iná. Modlitba nie je o modlitbe. Modlitba je o Bohu. Je o tom, aby sme boli v Jeho prítomnosti.
Streda: Otče náš — Matúš 6:9-10
Pánova charakteristická modlitba Biblie sa nachádza v Jánovi 17. Jeho vzorová modlitba je však známa ako Modlitba Pána a je zďaleka najznámejšia v celej Biblii. Nachádzajú sa v nej všetky dôležité aspekty modlitby: úctivé približovanie sa k Bohu, svätenie Jeho mena, prosba o Jeho vládu nad našimi životmi a nad celou zemou, prosby za naše potreby, hľadanie Jeho láskyplného odpustenia a milosrdenstva, prosba o Jeho pomoc proti moci zla a návrat k uznaniu Jeho zvrchovanosti a slávy.
Štvrtok: Modlitba za naše potreby — Matúš 6:11-13
Ježiš sa modlil za potreby človeka úplným a stručným spôsobom. V týchto prosbách je zahrnutý celý človek, telo, duša a duch. Modlíme sa za náš každodenný chlieb. Modlíme sa za odpustenie a uznávame našu potrebu odpustiť. Modlíme sa za Božiu silu v odolávaní pokušeniu, za Jeho pomoc, aby nás vyslobodil od zla. Musí byť jasné, že v každom smere sme úplne závislí od Boha. To, že tak máme byť každý deň, je jasné, pretože máme prosiť iba o náš každodenný chlieb. Ten, kto prijal Božie požehnanie, si vychutná záverečný kameň: „Lebo tvoje je kráľovstvo, moc a sláva!“
Piatok: Princíp odpustenia — Marek 6:14-15
Horkosť a hnev sú smrteľným jedom pre dušu. Nielenže zahaľujú našu myseľ negativitou, ale umožňujú, aby v nás vládol najhorší druh stresu. Ešte horšie je, že neodpustenie nás necháva v strašne ohrozenej pozícii pred Pánom. Život je zničujúci bez Jeho trvalého odpustenia a prijatia.
Sobota: Diskrétny pôst — Matúš 6:16-18
Pri pôste opäť vidíme, aké ľahké je nechať sa rozptýliť a robiť niečo užitočné len kvôli jeho forme alebo kvôli predvádzaniu sa, akí sme duchovní. Ak sa pri pôste nemáme javiť ako farizeji, máme sa snažiť „nebyť“ ako oni? Pravá spravodlivosť nespočíva v snahe byť alebo nebyť niečím, pretože nejde o vzhľad, ale len o náš vzťah s Bohom.