Verš na zapamätanie: „Hľa, naučil som vás ustanoveniam a pravidlám, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej idete, aby ste ju zaujali.“ — Deuteronómium 4:5
z Písma : Deuteronómium 4:1-24
Úvod:
Desať prikázaní bolo napísaných Božím prstom na dve kamenné dosky a Mojžišovi bolo povedané, aby tieto dosky vložil do „archy zmluvy“, zatiaľ čo kniha obsahujúca nariadenia, ustanovenia a súdy bola umiestnená na boku „archy“ (Exodus 24:12; Exodus 31:18; Exodus 32:15-16; Deuteronómium 10:1-5; Deuteronómium 31:26). Ohľadom zákonov daných Mojžišovi panoval veľký zmätok. Hoci neexistuje žiadny jednoznačný záznam o tom, že Desať prikázaní bolo daných v písomnej forme pred Sinajom, boli známe Abrahámovi, s ktorým bola uzavretá zmluva zasľúbenia (Genesis 26:5). Aj štvrté prikázanie bolo Izraelitom známe, keď im bola daná manna, ešte predtým, ako dosiahli Sinaj, a tí, ktorí pochybovali, boli úplne presvedčení, keď v sobotu nenašli mannu (Exodus 16:22-30).
Zákony týkajúce sa trestov, zmierenia, obetí, tieňov a predobrazov tvoria „pridaný zákon“ (Galaťanom 3:19), ktorý sa stal nevyhnutným kvôli prestúpeniu zákona napísaného na kamenných doskách. Mojžišov kódex bol daný, aby pomohol pochopiť zmierenie, ktoré mal Kristus vykonať. Zákony týkajúce sa zmierenia, obetí, trestov a tieňov splnili svoj účel, keď Kristus zomrel na kríži, a preto zanikli (Kolosanom 2:14-17).
Mojžiš dostal „božský zákon“, ktorý dal Boh, aby Izrael, ktorý bol tak dlho „mimo kontaktu s Bohom“, kým bol v Egypte, mohol poznať dedičstvo a vykúpenie z hriechu. Prostredníctvom tohto „božského zákona“ sa Izrael dozvedel, že má do činenia s Jehovom Bohom, ktorý netoleruje hriech – že je spravodlivý a svätý. Morálny zákon, t. j. Desať prikázaní, ktoré písomne stanovujú spravodlivý štandard Boha, je večné: zatiaľ čo obradné, nápravné, obetné, tieňové a typické predpisy sa zaoberali náboženskými obradmi týkajúcimi sa zmierenia za priestupky Desatora, tieto boli ukončené na kríži.
V pokynoch daných Mojžišovi nie je nič, čo by bolo v rozpore so zmluvou s Abrahámom. Patriarchovia pred ním poznali potrebu obetí na odpustenie hriechov. Hoci ľudia počas pobytu v Egypte možno nemali možnosť pokračovať v uctievaní Boha tak, ako im prikázal, predsa poznajú obete zvierat. Mojžiš dal zákonník upravujúci obete tak, ako im Boh prikázal, a bola im predložená viera v Boží „plán vykúpenia“. Ich nedostatok viery im však spôsobil veľa problémov.
Existovali aj iné Mojžišove spisy týkajúce sa Izraela, ktoré obsahovali občianske povinnosti a varovania pred prijímaním spôsobov a zvykov obyvateľov Kanaánu. Boli tam pravidlá týkajúce sa zdravia, ako sa vysporiadať s malomocenstvom, výchovy detí v domácnosti a mnohých ďalších záležitostí, ktoré sa týkali života národa. V týchto zákonoch boli zakomponované zásady života, ktoré sú platné dodnes a účinnejšie podporujú Kristovo dielo na zemi.
Študijné otázky:
- Aký bol význam okolností okolo Mojžišovho narodenia? Exodus 2:1-10.
- Čo viedlo Mojžiša k úteku z Egypta a čo urobil v Midjáne? Exodus 2:11-15; Exodus 3:1.
- Vzhľadom na Exodus 3:11, ako sa Mojžiš zmenil oproti postoju, ktorý mal, keď utiekol z Egypta? Skutky 7:22–29; Numeri 13:3. Aké rozhodnutie urobil Mojžiš? Hebrejom 11:24–27.
- Opíšte nezvyčajný zážitok Mojžiša, keď k nemu Boh prehovoril cez „horiaci krík“. Aké poverenie mal prijať? Exodus 3:1–10.
- Akú zmluvu/sľub uzavrel Boh s Mojžišom, keď ho požiadal, aby vyviedol Izrael z Egypta? Exodus 3:10-12; Exodus 4:10-17.
- Podľa akých slov uzavrel Boh zmluvu s Mojžišom? Exodus 34:27-28.
- Prečo Mojžiš a toľko Izraelitov nevstúpilo do Kanaánu? Numeri 20:7-13; Hebrejom 3:15-19.
- Izrael istý čas v Egypte prosperoval bez útlaku, chcel by Izrael opustiť Egypt bez útlaku, ktorému bol vystavený? Exodus 1:7-14; Skutky 7:17. Aké súčasné uplatnenie možno urobiť s ohľadom na túto myšlienku?