Verš na zapamätanie: „Zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom“ ako mnohým, ale ako jednému: „A tvojmu potomstvu, ktorým je Kristus.“ — Galaťanom 3:16
Čítanie z Písma: Genezis 15:1-18
Úvod:
Asi štyri storočia po potope bola zem opäť naplnená zlobou. Abrahám bol jedným z mála, ktorí sa odvážili spomenúť si na Boha, a bol povolaný opustiť svoju rodnú zem v údolí dolného toku Eufratu, aby prijal zem, ktorá mu mala byť ukázaná (Genesis 12:1; Hebrejom 11:8). Boh videl v Abrahámovi niekoho, na koho sa mohol spoľahnúť, ale musel byť oddelený od svojho ľudu, ktorý bol väčšinou modloslužobník. Sľub daný podľa Genesis 12:1-3 nebol daný žiadnemu človeku predtým. S týmto veľkým sľubom Boh očakával od Abraháma aj veľké veci, a pretože Abrahám veril a bol považovaný za spravodlivého, Boh dal zmluvu obriezky (Rimanom 4:11; Genesis 17:8-14; Skutky 7-9).
Zmluvy uzavreté s Adamom a Noachom neboli zrušené, ale meniace sa podmienky si vyžiadali zmluvu s Abrahámom, aby sa obnovilo poznanie Boha a Jeho „plánu vykúpenia“, inak by vybledlo z myslí ľudí. Táto zmluva mala dvojakú povahu v tom, že sa týkala dedičstva zeme a evanjelia o Kristovi. Krajina ukázaná Abrahámovi bol Kanaán na východnom konci Stredozemného mora. Svojou geologickou polohou bol križovatkou národov.
Ale pred Abrahámom ležala skúška, najťažšia skúška, akú kedy Boh od kohokoľvek požadoval. Izák, syn zasľúbenia, musel zomrieť, a ak áno, ako sa zmluva naplní? Je prirodzené si myslieť, že to Abrahámovi spôsobilo veľké starosti, pretože veľa záviselo od jeho poslušnosti. Záznam hovorí: „Nezaváhal nad Božím zasľúbením neverou, ale bol silný vo viere a vzdával Bohu slávu. Bol pevne presvedčený, že to, čo sľúbil, je schopný aj splniť“ (Rimanom 4:20-21). Požehnania zmluvy sa opäť zopakovali (Genesis 22:16-18) a Abrahám v skúške obstál a bol schválený. Svojou prísahou, pretože Boh nemohol prisahať na nikoho väčšieho, sa Boh držal povinnosti ctiť svoju zmluvu s Abrahámom (Hebrejom 6:13-14). Abrahám poslušnosťou prejavil činnú vieru a bol nazvaný „Božím priateľom“ (Jakub 2:20-26) a stal sa „otcom verných“, pretože všetci, ktorí veria v Krista, sú jeho deťmi. Prostredníctvom Izákovho potomstva mali prísť sľúbené požehnania a Mesiáš, ktorý sa menom Ježiš stal Spasiteľom ľudí a Ten, ktorý časom rozdrví hlavu hadovi a tak naplní Genesis 3:15. Prostredníctvom zmierenia bolo požehnanie odpustenia hriechov udelené všetkým (Skutky 3:25-26; 2. Korinťanom 5:19; Rimanom 4:6-8). Naše dedičstvo Božieho kráľovstva závisí od našej vernosti a poslušnosti Kristovi a Jeho spôsobu života.
Študijné otázky:
- Akú zmluvu prisľúbenia uzavrel Boh s Abrahámom? Genesis 12:1-3. Koľko rokov mal vtedy Abrahám? Genesis 12:4.
- Ako Boh rozšíril tento sľub? Genesis 13:14-17; Genesis 17:1-13; Genesis 22:5-18. Ako Abrahám reagoval? Genesis 15:6; Rimanom 4:3.
- Bolo doslovné Abrahámovo potomstvo verné Božej zmluve s nimi? Exodus 32:1-8; Deuteronómium 31:24-30; 2. Kráľov 17:13-17.
- Očakáva sa poslušnosť aj od nás? Ján 14:13-15; Matúš 19:16-17; 1. Jána 2:1-4; Jakub 2:10-12; Zjavenie 12:17; Zjavenie 22:14.
- Cez koho malo prísť semeno ženy? Genesis 22:18; Rimanom 9-7; Galaťanom 3:16-18; Hebrejom 11:18.
- Ako Štefan opísal Abrahámovo povolanie? Skutky 7:2-5. Prečo ho Boh vzal od svojho ľudu? Jozua 24:2-3. Bolo jeho povolanie iné ako povolanie každého kresťana? 2. Korinťanom 6:16-18; Zjavenie 18:4-5.
- Ako dlho mali byť Abrahám a jeho potomkovia „cudzincami a pútnikmi“ v cudzej krajine a akú mali zažiť? Genesis 15:13-14; Skutky 7:6-7; Galaťanom 3:17. Poznámka: 430-ročné putovanie z Exodusu 12:40-41 sa začalo, keď bol Abrahámovi prvýkrát daný sľub. 400 rokov súženia sa začalo, keď Izmael začal zle zaobchádzať s Izákom. Pavol uviedol, že 430 rokov bolo od času sľubu – do dania zákona na Sinaji (Galaťanom 3:17).
- Dostal už Abrahám tento doslovný sľub? Hebrejom 11:39. Kedy ho dostane? Hebrejom 11:8-13; Lukáš 13:23, 28-29.
- Ako sa môžeme stať Abrahámovým semenom a dedičmi toho istého prisľúbenia? Galaťanom 3:7, 22, 26–29.