Verš na zapamätanie: „A Hospodin povedal Mojžišovi: Napíš tieto slová, lebo podľa týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a s Izraelom. ... A napísal na dosky slová zmluvy, desať prikázaní.“ — Exodus 34:27-28
Čítanie z Písma: Žalm 105:23-45
Úvod:
Meno Izrael dostal Jakub po tom, čo zvíťazil v konflikte s anjelom (Genesis 32:28). Doslova toto meno znamená „knieža, ktoré víťazí s Bohom, víťazí s Bohom, knieža Božie“. Potomkovia Jakuba boli nazývaní „deťmi Izraela, Izraelitmi alebo domom Jakuba“ (Exodus 2:23; Exodus 19:3). Neboli však vždy „kniežatami Božími“, pretože nie všetci zvíťazili do takej miery, aby premohli svojho najväčšieho nepriateľa – seba samého.
Na Sinaji Boh oznámil Izraelu plány do budúcnosti založené na podmienkach ich poslušnosti a oni sľúbili, že ich budú poslúchať. Mali sa však od Boha dozvedieť, že je spravodlivá Bytosť, spravodlivý, svätý a neospravedlňuje hriech. Boh bol pripravený im písomne oznámiť svoj svätý zákon a oni museli byť na túto udalosť pripravení. Boh im oznámil Desať prikázaní, ktoré napísal na dve kamenné dosky, a zmluvu uzavretú s Mojžišom a Izraelom „podľa znenia“, teda „úst alebo reči“, Mojžišových pokynov a „desať prikázaní“ (Exodus 34:27-28). Mojžiš ich chcel naučiť, že vyslobodenie znamená viac než len oslobodenie od fyzického otroctva, pretože Boh ich chcel vyslobodiť z otroctva hriechu a ak mali Abrahámovu vieru, mohli mať oboje. Existovali súdy, nariadenia a nariadenia pokrývajúce rôzne fázy občianskych povinností, ktoré im Mojžiš ústne vyrozprával a oni sľúbili, že ich budú poslúchať. Všetky tieto veci boli zapísané v knihe a prečítané im a oni opäť sľúbili, že budú poslúchať, a Mojžiš pokropil ľud a knihu krvou zvieraťa (Exodus 21-24; Hebrejom 9:19-20). V tomto sľube, ktorý uzavreli, bola zmluva založená na Božích prikázaniach, ktoré nedodržali.
Boh miloval Abraháma a Izrael a v súlade so svojou zmluvou vyslobodil Izrael z Egypta a dal im dedičstvo v Kanaáne. Udržanie si tohto dedičstva však záviselo od ich poslušnosti a oni neposlúchali. Mnohokrát v časoch sudcov a kráľov neposlúchali pokyny a varovania prorokov, a nakoniec, keď sa stali horšími ako pohania okolo nich, Boh ich nechal ísť do zajatia.
Hoci boli rozptýlení do každého národa, Boh na nich nezabudol. Keďže nie sú o nič lepší ako pohanovia, ktorým bola spása sľúbená skrze evanjelium, Boží Duch stále prosí o zvyšok z nich ako jednotlivcov a každý, kto sa poddá Duchu, sa stáva Božím dieťaťom skrze vieru. Sľub Abrahámovi o dedičstve a požehnaní skrze Krista zahŕňal viac než len telesný pôvod od Abraháma. Všetky rodiny zeme mali byť požehnané skrze Krista a skrze vieru, ktorú Abrahám prejavil; Židia aj pohania sú privedení do duchovnej rodiny Abraháma účinnosťou zmluvy, potvrdenej Kristovou krvou.
Študijné otázky:
- Prečo bolo Jákobovo meno zmenené na Izrael? Genesis 32:22-30.
- Prečo Boh dovolil Jakubovi a jeho synom ísť do Egypta a prečo Jakub a Jozef túžili po pochovaní v Kanaáne? Genesis 49:28-33; Genesis 50:12-25. Aký úžitok mali Izraeliti z utrpenia v Egypte? Sme my z utrpenia úžitok?
- Čím si Boh želal, aby sa Izrael stal? Exodus 19:3-6. Prečo Boh vyžadoval od Izraela prísne dodržiavanie Jeho pokynov, keď sa zhromaždil pred Sinajom? Exodus 19:10-13; Levitikus 11:44-45. Sme dnes úctiví v Božej prítomnosti a uctievame Boha?
- Boli Izraeliti na Sinaji úprimní, keď sa stali zmluvnou stranou tým, že sľúbili poslúchať? Uvedomovali si, čo tento sľub zahŕňal? Exodus 24:3, 7. Čo potrebovali, aby mohli poslúchať? Deuteronómium 5:28-29.
- Hoci zmluva uzavretá s Izraelom na Sinaji nebola prvou zmluvou, ktorú Boh uzavrel s ľuďmi, v liste Hebrejom 8:7-9 sa o nej hovorí ako o „ prvej zmluve “. Genesis 26:5; Exodus 19:5
- Kedy bola teda uzavretá „ prvá zmluva “ a čím bola potvrdená? Hebrejom 9:9, 18-21; Exodus 24:5-8.
- Prečo Boh našiel chybu v „prvej zmluve“? Bola chyba v zmluve alebo v ľuďoch? Hebrejom 8:6-9.
- Čo povedal Štefan o zlyhaní Izraela? Skutky 7:51. Čo povedal Pavol? Rimanom 10:1-3.