Biblický text: Efezanom 4:1-6
Verš na zapamätanie: Nikomu nehovoriť zle, byť pokojný, mierny a prejavovať všetku pokoru všetkým ľuďom. Tít 3:2
Cieľ hodiny: Vysvetliť skutočný význam miernosti a jej charakteristické znaky.
Na rozdiel od starovekého Blízkeho východu a grécko-rímskeho sveta, západná kultúra 21.storočia nepovažuje miernosť za cnosť. Tento dramatický posun v hodnotách spôsobuje problém pre súčasný biblický preklad. Niektoré moderné verzie Biblie nahrádzajú podstatné meno „miernosť“ výrazom „jemnosť“ alebo „pokora“.
Význam slova „mierny“ je často nepochopený. Mnohí si myslia, že mierny človek je bezchrbtový, neschopný postaviť sa za seba alebo za niekoho iného. Niektorí leniví ľudia sú považovaní za miernych, aj keď sú v skutočnosti leniví. Mnoho ľudí, ktorí sú za každú cenu mierumilovní a radšej by zvolili kompromis vo svojom presvedčení, ako by zaujali stanovisko, sa nazýva „miernymi“. Žiaden z týchto ľudí však neopisuje miernosť, o ktorej hovoril Ježiš.
Mnohí jednoducho predpokladajú, že „miernosť je slabosť“ a nie cnosť. Miernosť je však skôr synonymom posilnenia než slabosti, pretože miernosť implikuje sebakontrolu. Keď nás premôže hnev, strácame pocit seba samých, ktorý umožňuje Bohu prebývať v nás. Hnev vylučuje Boha; miernosť pozýva Jeho prítomnosť.
Keďže miernosť je sebaovládanie tvárou v tvár nepriazni osudu, umožňuje človeku konať dobro v reakcii na zlo. Miernosť nie je zbabelosť ani plachosť. Je to sila, ktorá obmedzuje nápor hnevu a podriaďuje ho poriadku rozumu. Hoci môže byť prirodzenejšie prejaviť hnev, keď je niekto napadnutý, miernosť je vyššia cesta. Zabraňuje zlu, aby úplne premohlo človeka, ktorý už aj tak dosť trpí zlom. Miernosť zabraňuje tomu, aby toto utrpenie negatívne ovplyvnilo dušu.
Bežným spúšťačom miernosti je konflikt, v ktorom jednotlivec nie je schopný kontrolovať alebo ovplyvňovať okolnosti. Medzi typické ľudské reakcie v takýchto okolnostiach patrí frustrácia, zatrpknutosť alebo hnev, ale ten, kto sa nechá viesť Božím Duchom, prijíma Božiu schopnosť riadiť udalosti. Miernosť nie je rezignáciou na osud, pasívnym a neochotným podriadením sa udalostiam, pretože v takejto reakcii je málo cnosti.
Trpezlivé a nádejné znášanie nežiaducich okolností identifikuje človeka ako navonok zraniteľného a slabého, ale vnútorne odolného a silného. Miernosť neidentifikuje slabých, ale presnejšie silných, ktorí boli postavení do pozície slabosti, v ktorej vytrvajú bez toho, aby sa vzdali. Použitie gréckeho slova v súvislosti so zvieratami to objasňuje, pretože v súvislosti s divými zvieratami znamená „krotký“.
Inými slovami, takéto zvieratá nestratili svoju silu, ale naučili sa ovládať deštruktívne inštinkty, ktoré im bránia žiť v harmónii s ostatnými. Takto sa tichý kresťan naučil skrze moc Ducha Svätého ovládať prirodzené deštruktívne inštinkty, ktoré sú spoločné človeku.
Interagujte s Božím slovom
- Jeden slovník definoval miernosť ako „nedostatok ducha“, ale ako ju Boh klasifikuje? Galaťanom 5:22-23
- Aké vlastnosti sú potrebné na to, aby sme boli hodní pred Bohom. Efezanom 4:1-3
- Aké sľuby sú dané miernym? Matúš 5:5; Izaiáš 66:1-2; Žalm 22:26; 25:9; 37:11
- Aké sú niektoré charakteristiky mierneho človeka?
- Aké máme dôkazy o tom, že miernosť nie je slabosť? Ján 2:15-16
- Čo môžeme urobiť, aby sme získali miernosť? Sofoniáš 2:3; 1. Timotejovi 6:11; Kolosanom 3:12
- Ježiš je naším hlavným príkladom miernosti. Určte, ako je Jeho miernosť charakterizovaná v nasledujúcich veršoch. Matúš 11:29; 21:5; Izaiáš 53:1-9