Verš na zapamätanie: „Kto teda vie robiť dobro a nerobí, má hriech.“ (Jakub 4:17)
Čítanie z Písma: Jakub 4:6-17 / Žalm 32:1-11
Úvod: Je nepravdepodobné, že by niekto niekedy videl pokorného diktátora. Nejako sa to s diktátormi nezlučuje, zvyčajne sa k moci dostanú drvivou silou a ktokoľvek alebo čokoľvek, čo im stojí v ceste, sa musí vzdať alebo byť zničené. Boli aj pokorní králi, ale tí zdedili trón a nezískali ho dobytím.
Život Nabuchodonozora, babylonského kráľa, je v tomto ohľade fascinujúci. Jeho vlastnosti boli charakteristické pre najkrutejšieho diktátora, akého si možno predstaviť. Keď všetci mudrci, veštci a mágovia nedokázali vyložiť jeho sen, chystal sa ich usmrtiť. Keď Daniel odhalil sen, kráľ sa pred Danielom poklonil – ale nepredstavovalo to žiadnu záplavu pokory ani skutočnú zmenu srdca. Netrvalo dlho a kráľ Nabuchodonozor dal vyrobiť túto veľkú sochu. A zázrakom troch hebrejských detí prechádzajúcich ohňom si Nabuchodonozor opäť uvedomil, že Boh je jediný, koho treba uctievať.
Ani s týmito dvoma mocnými prejavmi Božej moci sa Nabuchodonozor nechcel pokoriť a vládnuť spravodlivo. Preto mal ďalší sen, ktorý Daniel vyložil, a spolu s vysvetlením dal kráľovi túto rozumnú radu: Daniel 4:27: „Preto, kráľu, nech sa ti moja rada páči a zlom svoje hriechy spravodlivosťou a svoje neprávosti prejavením milosrdenstva chudobným.“
Pán dal kráľovi 12 mesiacov na pokánie – on to neurobil, ale privlastnil si slávu svojho kráľovstva. A práve keď hovoril, zaznel z neba hlas: „Kráľovstvo ti odišlo“ (Daniel 4:31). V tú istú hodinu zošalel a bol vyhnaný jesť trávu s volmi, kde zostal sedem rokov.
Ak Nabuchodonozor zomrel tak, ako zomrel v posledných veršoch štvrtej kapitoly knihy Daniel, môžeme predpokladať, že bude v Kráľovstve. Kiežby sme sa od tohto kedysi despotického Kráľa naučili a vedeli, že sa môžeme obliecť do Božej spravodlivosti a Jeho pokory.
Otázky na lekciu:
- Čo mal podľa teba Jakub na mysli v Jakubovi 4:8-9? Myslíš si, že berie túto vec príliš vážne? Žalm 32:1. Poznámka: Hlavným priestupkom akéhokoľvek hriechu je vždy priestupok proti Pánovi.
- Keď sa skutočne pokoríme pred Pánom, čo pre nás urobí? Jakub 4:10; Žalm 32:5; Kolosanom 3:8-17; Filipanom 2:8-11.
- Pred čím sme varovaní a prečo? Mali by sme túžiť byť sudcami zákona, namiesto toho, aby sme boli spokojní s tým, že ho konáme? Jakub 4:11; Žalm 32:9; 1. Petra 2:1.
- Čo je schopný urobiť jeden zákonodarca? Máme právo súdiť iného? Jakub 4:12; Hebrejom 12:23; Matúš 7:1-5.
- Môžeme byť pozitívni, čo sa týka našich plánov do budúcnosti? Jakub 4:13; Žalm 32:10. Komu jedine je budúcnosť známa? Jób 23:10; Lukáš 12:13–21.
- Čo hovorí Jakub o pominuteľnosti života? Jakub 4:14; Jób 7:7-10.
- Čo by sme mali povedať a čomu by sme mali veriť o našich plánoch do budúcnosti? Jakub 4:15; Lukáš 22:40-43; Hebrejom 10:9; Rimanom 14:7-9; 1. Korinťanom 5:2, 6-7.
- Čo má Jakub na mysli vo verši 16? Sú niektorí hrdí na svoje plány do budúcnosti, chvália sa a radujú sa? Jakub 4:16; Lukáš 12:30-32; Matúš 6:31-34.
- Aká je jedna forma hriechu? Jakub 4:17; Ján 15:21-22; Lukáš 16:19-31. Poznámka: Toto je prísne varovanie pred hriechmi opomenutia, čo je zanedbanie konania toho, čo je správne.