Verš na zapamätanie: „Pred sviatkom Veľkej noci, keď Ježiš vedel, že prišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, miloval svojich, ktorí boli vo svete, a miloval ich až do krajnosti.“ (Ján 13:1)
Čítanie z Písma: Ján 13:1-30
Úvod:
Hoci Ježiš vedel, že o niekoľko hodín bude zatknutý a nespravodlivo súdený, Ježiš sa viac staral o svojich učeníkov ako o seba. „Miloval ich až do krajnosti“ (Ján 13:1). Učil ich počas svojej služby, ale zjavne neboli takí, akými ich chcel mať. Ježiš pre nich mal viac pokynov, z ktorých niektoré boli nápravou určitých nedostatkov.
V tom čase bolo zvykom, že počas stretnutí v súkromných domoch hostiteľ umýval nohy svojim hosťom alebo sa staral o to, aby to urobil sluha, ale vo Večeradle sa neobjavil žiadny hostiteľ ani sluha, aby vykonal túto službu, a ani jeden z učeníkov sa neprihlásil, že bude sluhom. Ježiš im chcel ukázať, že skutočná veľkosť nezávisí od zastávania nejakého postavenia, ale od pokornej a vernej služby. On, ktorého uznávali ako Pána a Majstra, potom vzal uterák a umývadlo s vodou a začal umývať svojim učeníkom nohy. Svojím príkladom ich pripravoval mentálne a duchovne na to, čo im chcel povedať o niečo neskôr – veľké pravdy, ktoré pre nich mal (Ján 13:3-17).
Keď Ježiš začal umývať Petrovi nohy, Peter nechcel, aby mu nohy umyl jeho pán. Keď Ježiš naznačil, že s Ježišom nebude mať nič spoločné, pokiaľ to neurobí On, Peter sa podriadil a povedal: „Pane, nielen moje nohy, ale aj moje ruky a moju hlavu!“ Ježiš mu povedal: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť iba nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci.“ (Ján 13:9-10) „Kto sa okúpal“ sa vzťahuje na krst. Voda je symbolom duchovného očistenia skrze Kristovu preliatu krv. Pri krste nám voda sama o sebe vnútorne nič nerobí, ale ak sme činili pokánie z hriechu, ak veríme, že Jeho krv nás očistila od hriechu, potom je obrad krstu slávnym prejavom našej živej viery v Krista. Je to dôkaz nášho vyznania Krista a odmietnuť Ho vyznať znamená Ho odmietnuť (1 Jána 1:9; 1 Jána 4:15-16; 1 Jána 5:6).
Predtým, ako mohol pokračovať vo svojich pokynoch, bolo potrebné ospravedlniť zradcu z ich prítomnosti. Zradca sa už dohodol s veľkňazmi, že im zradí Ježiša do rúk, aby nevyvolal medzi ľudom rozruch (Lukáš 22:3–6). Veľkňazi nepožiadali Judáša o pomoc pri zatknutí Ježiša – on sa prihlásil dobrovoľne. Hoci Judáš bol v spoločenstve s Ježišom, nezvládol hriech sebectva a nevery. Bez ohľadu na to, aké boli jeho myšlienky, úloha zradcu a zradcu bola predpovedaná. Písmo hovorí, že tento zlý čin vykoná ten, kto poznal Ježiša (Žalm 41:9). Keď im Ježiš umýval nohy, povedal, že jeden z nich nie je čistý; a s rozrušeným duchom im prezradil, že jeden z nich ho zradí (Ján 13:18–26).
Zručný spôsob, akým bol Judáš prepustený, nevzbudil u učeníkov podozrenie, prečo odišiel z miestnosti (Ján 13:27-29). Ježiš ukázal Judášovi rovnakú príležitosť poznať a veriť, ale Judáš sa tým, že počúval Satana, stal zradcom.
Študijné otázky:
- Čo urobil Ježiš ďalej po ustanovení Pánovej večere? Ján 13:4-5. V čom sa tento Ježišov čin líšil od obvyklého pozdravu hostiteľa?
- Prečo sa Ježiš stal sluhom, ktorý umyl nohy svojim učeníkom? Ján 13:13-17. Mal Ježiš na mysli, že tento jeden skutok pokory mal byť jediný?
- Čo mal Ježiš na mysli slovom „okúpal sa“, ako je uvedené v Jánovi 13:10-11? Poznámka: V Jánovi 13:10 sa slovo „okúpal sa“ v gréčtine (louō) môže vzťahovať na umývanie mŕtveho tela, zatiaľ čo slovo „umýval sa“ (niptō) sa môže skôr vzťahovať na slávnostné umývanie rúk alebo nôh. Slovo „čistý“ (katharos) sa najčastejšie prekladá ako čistý a môže sa vzťahovať na fyzicky čistý, čistý v levitskom zmysle alebo eticky čistý. Ako by to mohlo súvisieť s Rimanom 6:3-7 a Hebrejom 10:12?
- Akú dohodu už Judáš uzavrel s veľkňazmi? Matúš 26:14–16.
- Aký hlavný hriech mohol premôcť Judáša a spôsobiť mu zradu Krista? Ján 6:64, Ján 12:6. Poznámka: Judáš dostal iba 30 strieborných, čo predstavovalo hodnotu života otroka. (Pozri aj Exodus 21:32.)
- Čo bolo prorokované o zradcovi v Žalme 41:9? Ako to súvisí s tým, čo Ježiš povedal v Jánovi 13:18 a Markovi 14:49?
- Ježiš vedel, že ho Judáš zradí, no napriek tomu mu umyl nohy (Ján 13:11, 26). Ako by sme mohli túto zásadu uplatniť v našom každodennom živote?