Kázeň na vrchu je jednou z najznámejších pasáží z Písma. Niektoré frázy poznajú kresťania aj nekresťania. „Nesúďte…“ „Blahoslavení chudobní…“ „Vy ste soľou zeme…“ Hoci sú takéto frázy dobre známe, ako často vidíme Kázeň na vrchu v praxi? Veď ak počujeme a rozumieme Božiemu slovu, sme povinní ho plniť. Ak nie, sme oklamaní a žijeme v duchovnom klame (Jakub 1:22).
Naša znalosť tejto nadčasovej kázne môže byť trochu ako stará vidiecka cesta – ak sme po nej prešli dostatočne veľakrát, už nie sme opatrní. Svedomitá jazda je v rozpakoch, pretože „cestu poznáme ako vlastné päty“. Napriek tomu je naša pýcha zničená, keď naša neopatrnosť takmer spôsobí, že čelne narazíme do nákladného auta.
Známe prostredie a pohodlie môžu byť nebezpečné, keď šoférujeme. Rovnako to môže byť aj v našom duchovnom živote. Poznáme cestu služby, miernosti, nastavovania druhej tváre, rozlišovania falošných prorokov, ale príliš sme si zvykli na pravdy Kázne na vrchu? Tak ako pri jazde po známej ceste, potrebujeme byť duchovne otrasení prichádzajúcim nákladným autom?
Preskúmajte svoju znalosť nadčasových právd tejto kázne a sami sa rozhodnite, či vaša znalosť nesplodila apatiu a duchovnú lenivosť.