„Ja som vinič a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak zostanete vo mne a moje slová zostanú vo vás, budete prosiť, o čo chcete, a stane sa vám.“ — Ján 15:5, 7
Čítanie z Písma: Matúš 6:5-8; Lukáš 18:9-14
Úvod:
Boh sa nesmierne zaujíma o naše skutky, ale rovnako Mu záleží aj na stave nášho srdca. Jedným zo spôsobov, ako môžeme zistiť, kde sa naše srdce nachádza, je náš modlitebný život. Keď sme človekom modlitby, potom je naše srdce v súlade s Bohom.
Ak nie sme človekom modlitby, potom vieme, že naše srdce je ďaleko od Boha. Okrem toho sa naša ochota rásť a meniť prejavuje v našom modlitebnom živote – ak sa nezmeníme, potom z toho vyplýva, že náš modlitebný život buď neexistuje, alebo je úplne nesprávne smerovaný.
To, ako sa naše problémy s modlitbou prejavujú v našej interakcii s ostatnými, môže byť tiež odhaľujúce. Príliš často sme ochotní modliť sa s chorým priateľom, prosiť o požehnanie jedla alebo predniesť záverečnú modlitbu za cirkev, ale odmietame rozvíjať disciplínu súkromnej, osobnej modlitby. Podobne ako farizeji, ktorých Kristus tak často karhal, sme ochotní modliť sa pred ostatnými, ale nie sme ochotní nadviazať vzťah s Tým, ku ktorému sa modlíme.
Rozdiel medzi verejnou a súkromnou modlitbou je jasne uvedený v Matúšovi 6:5-8. Kristus nám prikazuje, aby sme sa vzdali odmeny od ľudí a vstúpili do Jeho večnej odmeny tým, že sa s Ním budeme stretávať v našej komôrke. Keď nikto iný nevie, že sa modlíme, je prakticky nemožné získať ich uznanie.
Verejnú modlitbu Kristus neodsúdil. Naopak, sám Kristus sa modlil, zatiaľ čo ho ostatní videli (Ján 11:41-42). Odsúdené bolo verejné divadlo a márne opakovanie farizejov. Aj my si musíme dávať pozor, aby náš modlitebný život zostal úprimný a nerobil sa pre verejné schválenie.
Otázky na lekciu:
- „Keď sa modlíte“ začína Matúš 6:5-7. Predpokladal Ježiš, že jeho učeníci budú ľuďmi modlitby? Ján 15:1-5; Matúš 26:40-41; Lukáš 21:36; Filipanom 4:6-7; Efezanom 1:15-16.
- Ako sa môžeme v modlitbe podobať pokryteckým farizejom? Lukáš 18:9-14; Matúš 23:14b; Jakub 4:1-3; Numeri 22:1-6 (poznámka v. 6).
- Matúš 6:6 hovorí, že Boh odpovie na naše modlitby, ak sú prednesené v tajnosti pred Neho. Aké ďalšie podmienky musia byť splnené pri modlitbe? Ján 15:7; 1. Jánov list 3:22; 5:14-15; 1. Timotejovi 2:8; 2. Kroník 7:14; Jeremiáš 29:13; Marek 11:24; Jakub 5:16.
- Učí fráza „vojdi do svojej komôrky“ v Matúšovi 6:6 o absolútnom odlúčení v modlitbe, alebo sa týka nášho postoja a motivácie k verejnej modlitbe? Skutky 1:14; Skutky 12:12; 21:5.
- Prečo je časté samota nevyhnutná pre účinnú modlitbu? Marek 6:31; Lukáš 5:15-16; 6:12-13; Skutky 10:9-16.
- Je v modlitbe prijateľné opakovanie? 2. Korinťanom 12:8; Genesis 18:23-33; 2. Samuelova 12:15-17; 2. Tesaloničanom 5:17; Lukáš 18:1-7.
- Prečo by sme mali Boha o niečo prosiť, keď už vie, čo potrebujeme? 1. Korinťanom 3:7-10; Deuteronómium 9:13-20; Lukáš 11:9-10; Jób 1:5, 8-10; Júda 1:20.
Životná aplikácia:
Venujte tri až štyri samostatné časy modlitbe v ústraní počas dlhšieho obdobia. Požiadajte Pána, aby vám odhalil oblasti vášho modlitebného života, ktoré potrebujú transformáciu alebo sú pokrytecké/sebecké. Taktiež sa zaviažte k špecifickým časom modlitby s ostatnými kresťanmi vo vašej sobotnej škole/kostole. Požiadajte Boha, aby vám odhalil, ako sa dá spoločná modlitba vo vašom živote zlepšiť.