„Nepomstíš sa a nebudeš mať hnev na synov svojho ľudu, ale budeš milovať svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin.“ — Levitikus 19:18
Čítanie z Písma: 1. Jánov list 3:10-24; Genesis 45:4-15
Úvod:
Kristov príkaz v Matúšovi 5:44 je paradoxom pre všetky veky: milujte svojich nepriateľov. Podľa definície je nepriateľ niekto, koho by sme mali mať oprávnenie nenávidieť. Koniec koncov, je to náš nepriateľ. Tak ako to zvyčajne robil, Ježiš predstavil svojim učeníkom úplne novú paradigmu. Milujte tých, ktorí vás nenávidia, modlite sa za nich a robte im dobre. Tento príkaz sa zdá byť nemožný, ale keď sa naň pozeráme vo svetle spásy, mala by byť našou prirodzenou reakciou.
Predtým, ako sme boli spasení, sme boli hriešnikmi. Ako hriešnici sme boli nepriateľmi Boha. Ale aj ako Jeho nepriatelia poslal svojho jediného Syna, aby za nás zomrel na kríži. Boh nám ukázal, čo znamená skutočná láska k nepriateľom, viac ako žiadna iná udalosť v celých dejinách
Sme povolaní milovať svojich nepriateľov nie preto, že by Boh chcel, aby sme v očiach sveta vyzerali dobre, ale preto, že keď ich milujeme, môžu vidieť potrebu vzťahu s Ježišom Kristom. Svojím svedectvom môžeme priviesť k spáse tých, ktorí sú v rozpore s Bohom a s nami.
Na tejto pasáži je zaujímavé si všimnúť, že sa nikdy nezaoberá našimi pocitmi. Nehovorí: „Cíťte lásku k svojim nepriateľom“ alebo „Majte úžasný, vrúcny a príjemný pocit, keď sa modlíte za svojich nepriateľov.“ Boh nás nikdy nevyzýva, aby sme zmenili svoje pocity – sme povolaní zmeniť svoju motiváciu, zámery a činy. Všetko v tejto pasáži je praktický čin, ktorý možno oddeliť od našich pocitov. Boh sa menej stará o naše pocity ako o našu poslušnosť. V skutočnosti, keď sa vám nechce požehnať nepriateľovi, je to najlepší čas na to, aby ste ho požehnali. Prečo? Potom sa učíme skutočnej obetavej láske k našim nepriateľom.
Na tejto pasáži je obzvlášť desivé to, že naša láska k nepriateľom čiastočne definuje naše postavenie pred Bohom. Ak neprejavujeme lásku svojim nepriateľom, potom nie sme Božími deťmi. Našou výzvou je ísť nad rámec ľudských možností a milovať ľudí božskou láskou.
Otázky na lekciu:
- Ak aktívne neprejavujeme lásku svojim nepriateľom, sme Božími deťmi? Robí z nás to ľudí, ktorí si cenia osoby? Matúš 5:44-45; 1. Jána 3:10, 15, 17; Jakub 2:1-10; Levitikus 19:15.
- Prečo sa pravá obetavá láska prejavuje v tom, ako sa správame k svojim nepriateľom, a nie k svojim blížnym? Rimanom 12:19-21; 5:8; Efezanom 2:4-6.
Poznámka: Keď nenávidíme svojich nepriateľov, nespravodlivo ich odsudzujeme a zároveň neodsudzujeme aj seba? Rimanom 2:1-6; 1. Korinťanom 5:9-13. - Ako môžeme v praxi žehnať tým, ktorí nás preklínajú? Rimanom 12:17-20; 1. Tesaloničanom 5:5; Genesis 45:14-15; 2. Kráľov 6:20-22.
- Prečo má modlitba za našich nepriateľov rovnaký vplyv na nás ako na našich nepriateľov?
- Matúš 5:48 nás volá ku kresťanskej dokonalosti alebo zrelosti. Aké sú niektoré charakteristiky kresťanskej zrelosti? Matúš 19:21; Kolosanom 3:14; Jakub 2:22; 3:2; 1. Jána 2:5; Hebrejom 5:13-6:3; Ján 13:1-10.
- Sú naši nepriatelia vždy neveriaci, alebo by mohli byť aj údmi Kristovho tela? 2. Timotejovi 4:13-17; 3. Jánov 1:5-11. Diskutujte o dôležitosti žehnania „nepriateľov“ v Kristovom tele ako prostriedku zmierenia.
- Ježiš povedal, že aj publikáni milujú svojich blížnych. Akým spôsobom je príkaz z Matúša 5:44-47 ďalším spôsobom vyjadrenia právd v Matúšovi 5:20?
Životná aplikácia:
Tento týždeň sa rozhodnite požehnať niekoho, koho ste bežne považovali za nepriateľa, a modlite sa, aby Boh zmenil vaše srdce, aby ste ho mohli milovať Kristovou láskou. Potom, ak je to možné, začnite dialóg, ktorý pomôže zmieriť váš vzťah a priviesť vás k úplnej poslušnosti Božiemu slovu.