Denné zamyslenie
Nedeľa: Zľaknutí na sluhu: Izaiáš 52:13-15
V našom ľudskom myslení očakávame, že hrdina príbehu bude vyzerať príjemne, bude pôsobiť silno a vtrhne do deja s dynamickým vstupom. Boh však k veciam nepristupuje tak, ako by sme očakávali. Hrdina príbehu o spáse sa narodil nenápadne. Nemal žiadnu krásu, ktorá by k nemu ľudí priťahovala. Bol pokorný a obyčajný – vôbec nie to, čo by sme očakávali!
Pondelok: Služobník bolestí: Izaiáš 53:1-3
Je ťažké si predstaviť, ako mohol byť človek ako Ježiš, ktorý bol pokorný a mierny, odmietnutý a opovrhovaný. Napriek tomu je našou ľudskou prirodzenosťou pozerať sa na človeka tak obyčajného vzhľadu, že bez váhania odmietame Jeho posolstvo. Nakoniec, keď na seba vezme hriechy sveta ukrižovaním, máme ľudskú tendenciu Ho úplne odmietnuť, pretože je pre nás príliš ťažké čeliť bolesti, ktorú za nás utrpel.
Utorok: Zbitý sluha: Izaiáš 53:4-6
Kto je „my“ v tejto pasáži? Biblia bola napísaná priamo k izraelskému národu, a napriek tomu hovorí aj k nám v tejto dobe. „My“ sme teda my. Sme ovce, ktoré zišli z cesty. Sme tí, ktorí idú svojou vlastnou cestou a myšlienkami namiesto toho, aby nasledovali Pána. Za nás bol trápený a potrestaný a naše hriechy – hriechy nás všetkých – bolina Neho vložené. Posolstvo spásy nie je len pre Židov z minulosti; je to rovnako živé a pravdivé posolstvo aj dnes, ako bolo vtedy.
Streda: Tichý služobník: Izaiáš 53:7-9
Táto pasáž odhaľuje nevinnosť a podriadenosť Služobníka. Básnik ho prirovnáva k ovci, a to ako v tom, že sa neobhajuje a bez protestov prijíma rozsudok, tak aj v tom, že je obetným baránkom. Keď na nás prídu životné skúšky, reagujeme tak, ako Ježiš – s pokorou a tichosťou ducha? Alebo nám do cesty stojí naša ľudská prirodzenosť?
Štvrtok: Spokojný sluha: Izaiáš 53:10-12
Ako sa môže rodič rozhodnúť zabiť vlastného syna? Keby sa to stalo dnes, mysleli by sme si, že ten rodič je šialený. A predsa si to Boh vybral. Táto obeť bola najvyšším prejavom jeho veľkej lásky k nám. Ako môžeme vôbec žiť podľa hĺbky lásky, ktorú táto obeť vyjadruje?
Piatok: Nádej pre zahanbenú ženu: Izaiáš 54:1-10
Neplodná, ovdovená, rozvedená – tri hanby, ktorým čelili ženy starovekého Izraela. Na každú z nich však Boh ponúka riešenie: obráťte sa k nemu a skrze jeho milosť buďte obnovené. Duchovne, bez Božej milosti, sme neplodné, ovdovené a rozvedené. Sme zneuctenou ženou – ale existuje nádej!
Sobota: Nádej pre zničené mesto: Izaiáš 54:11-17
V alegórii o zosmiešnenej žene je dvojité uplatnenie. Jeruzalem bude znovu postavený po návrate ostatku. Ale Nový Jeruzalem, ktorý zostúpi od Boha z neba (Zjavenie 21:1-3), bude konečným budúcim naplnením. Tí, ktorí vstúpia do jeho brán, budú žiť večne!