Nedeľa: Zber obilia — Matúš 12:1-2; Marek 2:23-24; Lukáš 6:1-2
Zákon umožňoval ľuďom cestujúcim cez určitú oblasť nazbierať dostatok obilia na malé jedlo (Deuteronómium 23:25), čo bolo presne to, čo robili učeníci. Na čo sa teda farizeji sťažovali? Farizeji sa etablovali ako náboženské autority a vytvorili podrobné zákony o tom, čo sa môže alebo nemôže robiť v sobotu. „Rabínsky zákon“ špecifikoval, že trhanie klasov v sobotu je „žatva“ a bolo v sobotu zakázané – dokonca aj na osobné použitie.
Pondelok: Kráľ Dávid a obetné chleby — Matúš 12:3-6; Marek 2:25-26; Lukáš 6:3-4
V reakcii na obvinenie farizejov im Ježiš najprv pripomenul biblický vzorec: ľudská potreba je dôležitejšia ako obradný rituál. Uviedol príklad, ktorý dobre poznali, a to Dávida, ktorý jedol posvätený chlieb. Ježiš chcel tým povedať, že hoci to, čo Dávid urobil, bolo v rozpore s Mojžišovým zákonom, Dávid za to nebol odsúdený. Potom im pripomenul, že technicky boli vinní z porušenia sabatu kvôli všetkej práci, ktorú v deň sabatu konali, ale boli bez viny kvôli konkrétnej práci, ktorú konali.
Utorok: Pán soboty — Matúš 12:7-8; Marek 2:27-28; Lukáš 6:5
Na prvý pohľad sa farizeji pýtali Ježiša, ako by sa mal dodržiavať sobota. Ježiš poukázal na to, že sobota bola ustanovená na to, aby slúžila ľudským potrebám a potreby učeníkov sa uspokojovali zberom obilia, hoci bol sobota. Hlavnou otázkou, ktorú farizeji Ježišovi nastolili, však nebolo to, ako by sa mal dodržiavať zákon o sobote, ale kto má právomoc ho vykladať. Ježiš vedel, že farizeji v skutočnosti spochybňujú Jeho právomoc dať Jeho učeníkom povolenie zbierať obilie v sobotu. Ježišovo vysvetlenie pravdy – že je Pánom soboty – by im znelo ako rúhanie.
Streda: Je to zákonné? — Matúš 12:9-10; Marek 3:1-2; Lukáš 6:6-7
Farizeji zámerne čakali, či Ježiš poruší sabat uzdravením človeka. Očakávali, že muža uzdraví, pretože si plne uvedomovali, že má moc od Boha. Ježiš sa ich opýtal, či je lepšie robiť dobro, ale oni mlčali. Vedeli o moci, ktorú Ježiš mal, ale ich vedomosti ich nepriblížili k skutočnému pochopeniu toho, kým Ježiš bol.
Štvrtok: Hodnota človeka — Matúš 12:11-12; Marek 3:3-4; Lukáš 6:8-9
Ježiš sa hneval, že ich srdcia boli také zatvrdnuté, že nevideli potreby ľudstva okolo seba: príliš sa sústredili na to, aby Ježiša chytili do pasce, pretože sa odvážil spochybniť ich autoritu. Bola to pre nich perfektná príležitosť prejaviť súcit. Namiesto toho prejavili pokrytectvo tým, že prejavovali väčší záujem o svoje tradície ako o človeka v núdzi. Sú niekedy naše tradície v rozpore so srdcom Boha?
Piatok: Uzdravovanie v sobotu — Matúš 12:13; Marek 3:5; Lukáš 6:10
Zdá sa neuveriteľné veriť, že náboženskí vodcovia by sa viac zaujímali o to, čo predstavuje porušenie soboty, než o uznanie vyššieho dobra. Farizeji odmietli prejaviť záujem, ale Ježiš mal s mužom súcit a uzdravil ho. Keď Ježiš prikázal mužovi, aby vystrel ruku, muž musel byť prekvapený a premýšľal, ako to môže urobiť: jeho ruka bola uschnutá! Ale v jednoduchej reakcii viery muž vynaložil úsilie a bol uzdravený.
Sobota: „Náboženská“ reakcia — Matúš 12:14; Marek 3:6; Lukáš 6:11
Keď Ježiš uzdravil muža s uschnutou rukou, spustil proti nemu sprisahanie. Nepriatelia si vytvárajú zvláštnych spoločníkov. Hoci farizeji a herodiáni mali voči sebe nepriateľstvo, spojili sa, aby sa vysporiadali so vzájomnou hrozbou: Ježišom.