Nedeľa: Prečo Lukáš píše — Lukáš 1:1-4
Pod vnuknutím Ducha Svätého sa Lukášovi podarilo napísať najúplnejší, najpresnejší a chronologický záznam o Ježišovom narodení, živote, službe, skúškach, víťazstvách, zázrakoch, učení, smrti, pohrebe a zmŕtvychvstaní. Chcel hlbšie upevniť Teofila a ďalších pohanských veriacich vo viere v Ježiša Krista a priviesť neveriacich k spásnej viere. Snažil sa tiež vyvrátiť myšlienku, že kresťanstvo je iba podvratnou politickou sektou (pozri Pilátove závery v Lukášovi 23:4, 14, 22).
Pondelok: Slovo na počiatku — Ján 1:1-5
Toto je jednoznačne jedno z najjasnejších vyhlásení týkajúcich sa identity Ježiša Krista v evanjeliách, no zároveň také hlboké, že vyvolalo mnoho sporov. Otvorene poukazuje na predexistujúce Božie Slovo, s Ním na počiatku, „jedno“ s Ním. Pri vyjadrovaní toho, čo je pre človeka také hlboké, treba poznamenať, že ak by Slovo a Boh boli absolútne jedno a to isté, bez rozdielov alebo oddelení, potom by bol tento text absurdný. Ján by potom mohol napísať: „Boh bol na počiatku a on bol sám sebou,“ čo je zbytočné vyhlásenie. Slovo je však jedinečné, stojí mimo celého stvorenia, pretože „všetko skrze Neho bolo stvorené“ (v. 3, zvýraznenie doplnené). Preto Slovo nie je stvorená vec, ale existovalo na počiatku. Slovné spojenie „nepochopiť ho“ vo verši 5 znamená, že tma nemohla premôcť, zabrániť ani prekážať žiariacemu Slovu.
Utorok: Svedok — Ján 1:6-8
Tieto verše sa vzťahujú na Jána Krstiteľa, „predchodcu“, ktorý ohlasoval Ježiša Krista. Pre objasnenie sa uvádza a opakuje, že Ján nebol svetlom, ale bol tým, kto „vydával svedectvo“ o svetle. To nás vracia k starozákonnému jazyku súdnej siene, kde pravdu mali potvrdiť viacerí svedkovia ako solídny dôkaz o niečom. Celé Jánovo povolanie bolo poukazovať na Spasiteľa.
Streda: Božie deti z autority — Ján 1:9-13
Tieto verše sú stručným prehľadom Jánovho evanjelia: v. 9-10 hovoria o odmietnutí Krista Židmi, čo ilustrujú Ján 1-12, zatiaľ čo v. 11-13 hovoria o prijatí Krista veriacim ostatkom, čo je zrkadlovo znázornené v Jánovi 13-21. Prijať Krista znamená nielen uznať Jeho osobu a tvrdenia, ale vložiť v Neho svoju vieru a dať Mu plnú vernosť. Týmto činom nás Boh obdarúva plnou autoritou (alebo právom) byť Jeho deťmi.
Štvrtok: Medzi nami — Ján 1:14-18
Ježiš Kristus vo svojej službe zjavenia Otca prekonal status „zástupcu“ alebo „vyslanca“. On sám bol samotným vyjadrením Božej existencie, osobnosti, zámeru, lásky, spravodlivosti, svätosti, moci, slávy, milosrdenstva a milosti. Ježiš nielenže vyslovil pravdu o Nebeskom Otcovi, ale Jeho život vyjadril presný obraz všetkého, čím Boh je. Zatiaľ čo Ježišove slová boli mocné, Jeho život medzi nami bol srdcom posolstva.
Piatok: Ježišov kráľovský rodokmeň — Matúš 1:1-17
Ježišov právny rodokmeň sa sleduje cez 42 generácií, od Abraháma, patriarchu zmluvy, až po Jozefa, Ježišovho pozemského otca. Čísla v Biblii majú veľký význam, ukazujú Božiu dokonalosť a symbolický význam. Číslo „42“ je súčinom čísla „6“ x „7“. Šesť je symbolické číslo ľudstva a 7 je číslo zavŕšenia. Ježiš sa narodil v 42. generácii, tej, ktorá má byť zavŕšením (spásou) celého ľudstva. Bol dokonalý vo svojich generáciách.
Sobota: Ježišov prirodzený pôvod — Lukáš 3:23-38
Ježišov prirodzený pôvod sa sleduje spätne až k Adamovi cez generácie Jeho matky Márie. Lukášov rodokmeň neobsahuje žiadne ženy (ani Máriu), ale Jozef bol synom Heliho „z manželstva“ (Heli nemal synov), a preto predstavuje Máriu. Kristov prirodzený pôvod sa sleduje až k stvoreniu.