Nedeľa – Dvaja falošní svedkovia: Matúš 26:57-62; Marek 14:53-60; Lukáš 18:12-14
Z Getsemanskej záhrady bol Ježiš odvedený ako zajatec do paláca Annáša a potom ku Kaifášovi, veľkňazovi, ktorý už dávno predtým rozhodol, že Ježiš musí zomrieť (Ján 11:47-54). Cítili sa oprávnení (napriek Deuteronómiu 19:16-21) použiť falošných svedkov, aby svedčili proti Ježišovi, ale hoci ich bolo k dispozícii veľa, žiadne z ich tvrdení sa nezhodovalo (Mojžišov zákon vyžadoval aspoň dvoch s rovnakým svedectvom, Deuteronómium 19:15). Nakoniec sa našli dvaja, ktorí používali rovnaký prekrútený príbeh a obviňovali Ježiša z toho, že hovoril proti Chrámu. Ježiš mlčal, čím naplnil Izaiáša 53:7.
Pondelok – Ježiš odsúdený Židmi: Matúš 26:63-66; Marek 14:61-64; Lukáš 22:66-71; Ján 18:19-24
Keď Kaifáš videl, že falošné obvinenia neboli dostatočne usvedčujúce, dal Ježiša pod prísahu a požiadal Ho, aby vysvetlil svoje učenie a či je Božím Synom. Pod prísahou bol Ježiš zo zákona nútený odpovedať, a preto potvrdil, že je Božím Synom, pričom použil Žalmy 110:1 a Daniel 7:13 a predpovedal svoje zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a návrat v sláve. Toto posolstvo malo znamenať spásu pre tých, ktorí v Neho veria, ale židovská rada ho považovala za rúhanie, a tak spečatila Jeho odsúdenie na smrť.
Utorok – Ježiš bitý a rúhaný: Matúš 26:67-68; Marek 14:65; Lukáš 22:63-65
Zaobchádzanie s Ježišom pred a po vynesení rozsudku bolo brutálne a nezákonné, ale bolo to aj ďalšie naplnenie Písma (Izaiáš 50:6; Zachariáš 13:6-7). Pľuli Mu do tváre, bili Ho päsťami po krku a prudko Ho fackovali. Zaviazali Mu oči a bili Ho prútmi, zatiaľ čo sa Ježiša posmievali, aby prorokoval a prezradil, kto Ho udrel. Existuje nejaká pochybnosť o tom, aký nenávistný duch sa ich zmocnil? Stratila sa úctyhodnosť ich postavenia a úradu; boli zavrhnuté vlastnosti racionality a slušnosti, ktoré sa očakávali od tých, ktorí mali súdnu moc. Stali sa diabolskými bábkami Satana.
Streda – Zapretie Šimona Petra: Matúš 26:69-75; Marek 14:66-72; Lukáš 22:55-62; Ján 18:15-18, 25-27
Mnohí sa vedia stotožniť so Šimonom Petrom, ktorý mal tie najlepšie úmysly, no jeho poslušnosť a dodržiavanie pokynov boli chybné. Hovoril dobre, ale spoliehal sa na vlastnú silu. To viedlo k mnohým zlyhaniam v jeho nasledovaní Krista, ale toto zapretie bolo najväčšie. Bol taký neoblomný vo svojom záväzku, taký si istý svojou vernosťou. Napriek tomu trikrát zaprel svojho Pána. Keď kohút zakikiríkal, čo videl v Ježišových očiach, keď sa Pán otočil a pozrel na neho?
Štvrtok – Ježiš vydaný Pilátovi: Matúš 27:1-2; Marek 15:1; Ján 18:28-31
Pod rímskou nadvládou mohli Židia súdiť človeka, ale na vykonanie trestu smrti bolo potrebné oficiálne súdenie a odsúdenie rímskym miestodržiteľom. Po troch uponáhľaných, fingovaných súdnych procesoch, ktoré pokračovali celú noc, Židia teda Ježiša vydali rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi a požadovali Ježišovu smrť.
Piatok – Judáš a krvavé peniaze: Matúš 27:3-5; Skutky 1:18-19
Slovo preložené vo v. 3 ako „ľutujúci“ môže znamenať „ľutoval“. Judáš videl Ježiša niekoľkokrát unikať zajatiu a je pravdepodobné, že si nikdy nepredstavoval, že Ježiš sa niekedy dostane pred súd, nieto ešte pred odsúdenie. Judášova obchodná dohoda sa však obrátila proti nemu! V snahe upokojiť svoje svedomie sa pokúsi vrátiť krvavé peniaze (cenu za otroka, Exodus 21:32), ale je opovrhnutý. Hodil striebro do chrámu, vyšiel von a spáchal samovraždu.
Sobota – Pole krvi: Matúš 27:6-10
Používanie „poškvrnených“ peňazí v chráme bolo ohavnosťou (Deuteronómium 23:18). Namiesto toho si kňazi kúpili pole, na ktorom pochovávali cudzincov. Nazývalo sa pole krvi, pretože bolo kúpené za krvné peniaze zaplatené Judášovi za jeho zradu Ježiša. Toto bolo napísané v proroctvách Zachariáša (pozri Zachariáš 11:12-13), hoci Matúš to pripisuje Jeremiášovi. Niektorí biblickí učenci sa domnievajú, že toto proroctvo vzniklo v „ústnej tradícii“ Jeremiáša a neskôr ho potvrdil a napísal Zachariáš.