Nedeľa – Zlámanie nôh: Ján 19:31-33
Židia sa nepripravovali na pravidelný týždenný Sabat, ale na dodatočný deň odpočinku, „veľký deň“, ktorý pripadol na týždeň Pesachu. Ježiš jednoznačne nebol ukrižovaný v piatok; a keďže nikdy neboli dva Sabaty za sebou, je zrejmé, že bol ukrižovaný v stredu. Keďže sa blížil Veľký deň Sabat, rozhodli sa urýchliť ich smrť zlomením nôh. Keď prišli k Ježišovi, bolo zrejmé, že už je mŕtvy, takže mu nohy nezlomili, čím sa naplnilo proroctvo zo Žalmu 34:20.
Pondelok – Naplnenie proroctiev: Ján 19:34-37
Okrem naplnenia proroctva v Žalme 34 je správa, ktorú Ján zaznamenal (a ktorej bol osobne svedkom), aj naplnením Zachariáša 12:10. V Ježišovom tele nebola zlomená žiadna kosť, ale bolo prebodnuté a z Jeho boku vytekala voda a krv. Voda symbolizovala obrad krstu a krv symbolizovala Pánovu večeru. Voda bola navyše pripomienkou Ježišovho krstu, ktorý bol začiatkom Ježišovej pozemskej služby, a krv predstavovala záver Jeho pozemskej služby, Jeho smrť na kríži.
Utorok – Jozef z Arimatie: Matúš 27:57-58; Marek 15:42-45; Lukáš 19:38
Všetky štyri evanjeliá zaznamenávajú činy Jozefa z Arimatie. Bol to bohatý muž, ktorý bol radcom a pravdepodobne členom Sanhedrinu. Dá sa to predpokladať, pretože Lukáš zaznamenáva, že Jozef nebol jedným zo židovských vodcov, ktorí sa podieľali na falošných obvineniach a smrti Ježiša. Jozef bol tajným nasledovníkom Ježiša a zohral dôležitú úlohu v udalostiach ukrižovania. Išiel pred Piláta, aby si vyžiadal Ježišovo telo. Jeho činy naplnili Izaiášovo proroctvo, že Mesiáš bude uložený do hrobu bohatého muža (Izaiáš 53:9).
Streda – Do hrobu: Matúš 27:59-60; Marek 15:46; Lukáš 23:53-54; Ján 19:39-42
Ježiš bol pochovaný v novom hrobe. To malo dve výhody: (1) pretože v hrobe neboli kosti nikoho iného, Ježišovo telo sa nemohlo dotknúť porušiteľného; (2) zabránilo sa tak akýmkoľvek falošným tvrdeniam, že Ježišovo zmŕtvychvstanie mohlo byť pripísané pozostatkom proroka, ako napríklad Elizea, ktorý bol v hrobe (2 Kráľov 13:21).
Štvrtok – Ženy nasledovali: Matúš 27:61; Marek 15:47; Lukáš 23:55-56
Tieto sväté ženy, naplnené láskou a oddanosťou k Ježišovi, sa k nemu pridŕžali v živote a v smrti sa nerozdelili. Prišli k hrobu, aby videli koniec, a premožené zármutkom a úzkosťou si sadli, aby smútili. Musíme si pamätať, že Boh sa pozerá na ľudskú silu a slabosť veľmi inak ako človek. Najmúdrejší, najušľachtilejší a najmocnejší ľudia v hodine skúšky nedokážu nič bez Božej sily; a tí najjednoduchší a najslabší dokážu všetko, keď sú posilnení Kristom.
Piatok – Prosba Piláta: Matúš 27:62-64
Kristovi nepriatelia, aj keď sa zdá, že nad Ježišom Kristom zvíťazili, sa boja straty svojej výhody. Nemohli zabudnúť na vzkriesenie Lazara z mŕtvych, ktoré ich tak zmiatlo. To, že žiadali o trojdňovú bdelú stráž pri hrobe, je dôkazom toho, že podľa Ježišovho predpovedania vlastného zmŕtvychvstania mali aj sami pochybnosti o tom, že Nazaretská smrť je definitívna.
Sobota – Zabezpečenie hrobky: Matúš 27:65-66
Židia mali stráž rímskych vojakov, ktorí strážili vo veži Antonia na severozápadnej strane chrámu. Pilát sa buď odvolával na nich, alebo na „stráž“, ktorá sprevádzala ukrižovanie, na celú „skupinu“, ktorá bola na to určená. Títo vojaci im boli pravdepodobne pridelení v tom čase, a preto boli stále na príkaz veľkňazov.