Nedeľa – Ježišova cesta s dvoma: Marek 16:12; Lukáš 24:13-17
Emauzy boli 12 kilometrov od Jeruzalema. Buď sa vydali domov, alebo plánovali prenocovať v hostinci, pretože pozvali Ježiša, aby u nich prenocoval (Lukáš 24:29). Boli pohltení vysvetľovaním nedávnych udalostí a významu Ježišovho súdu a ukrižovania. Ježiš sa priblížil, videl, že sú smutní, a spýtal sa ich na rozhovor, ale oni ho nevedeli rozpoznať. Biblia neodhaľuje, prečo sa Ježiš zjavil práve týmto dvom.
Pondelok – Zmätení: Lukáš 24:18-20
Títo dvaja muži, obaja oddaní Ježišovi nasledovníci, sú ohromení, že tento muž, ktorý zrejme cestoval z Jeruzalema, nepoznal nedávne udalosti. Nebolo ukrižovanie „zázračného rabína“ „hovorkou mesta“? Takmer všetci sa prišli stretnúť, aby Ježiša privítali s chválou a obdivom, keď vchádzal do Jeruzalema, a veľký dav sa zhromaždil pred prétoriom, keď Pilát ponúkol prepustenie buď Ježiša, alebo Barabáša. Ježiš často začínal svoje najhlbšie učenie tým, že požiadal svojich poslucháčov, aby sa najprv podelili o svoje vlastné vedomosti.
Utorok – Zmätení: Lukáš 24:21-24
Keby Ježišovi nasledovníci skutočne počúvali Jeho učenie o Jeho zmŕtvychvstaní z mŕtvych a potom by ich nájdenie hrobu prázdneho na úsvite štvrtého dňa od Jeho pohrebu nezarmútilo ani nezmiatlo! Ale nie je to ľudská prirodzenosť? Vždy máme tendenciu pozerať sa na veci len z nášho obmedzeného uhla pohľadu. Pre týchto mužov, ako pre väčšinu ľudí, bola smrť definitívna. Hoci mnohí videli Ježiša vzkriesiť Lazara a táto správa sa rozšírila ako požiar, keď bol samotný Majster ukrižovaný, všetci predpokladali, že to bol koniec. Žiadny Ježiš – žiadny život – žiadna nádej. Teraz, zmätení z Ježišovej smrti, zmätení z toho, že Jeho telo chýba v hrobe, a zmätení správou anjelských posolov, Kleopas a jeho priateľ sa snažili pochopiť.
Streda – Výklad Písma: Lukáš 24:25-27
Títo dvaja muži nielenže zabudli na Ježišovo predpovedanie Jeho smrti a zmŕtvychvstania, ale zabudli aj na učenie prorokov, ktorí predpovedali život, službu, utrpenie a zmŕtvychvstanie Mesiáša. Mali mimoriadne privilégium prijať to, čo muselo byť jedným z najväčších biblických učení, aké kedy boli dané, keď Ježiš zo Starého zákona vyložil všetky písma, ktoré sa ho týkali!
Štvrtok – Otváranie očí: Lukáš 24:28-35; Marek 16:13
Keď prišli do Emauz, prosili Krista, aby s nimi zostal. Dôvody boli zrejmé: po prvé, bolo neskoro a vhodný čas na hľadanie útočiska; po druhé, biblické štúdium, ktoré im Ježiš dal, zapálilo ich srdcia! Túžili po ďalšej spoločnosti tohto cudzinca. Ježiš si sadol, aby s nimi jedol, stal sa „hostiteľom“, vzal chlieb, lámal ho a dával im jesť. V tomto momente sa im otvorili oči a vedeli, že je to s nimi Ježiš! Okamžite zmizol a oni sa ponáhľali späť do Jeruzalema, aby sa podelili o svoje svedectvo s ostatnými učeníkami.
Piatok – Zjavenie sa učeníkom: Marek 16:14; Lukáš 24:36-43; Ján 20:19-23
Hoci učeníci neverili dvom svedkom, Ježiš sa zjavil, kým ešte hovorili! Keď sa ich nevera zmenila na strach, Ježiš povedal: „Pokoj vám!“ (Ján 20:19). Ukázal im svoje jazvy po ukrižovaní a potom si vypýtal jedlo. Ján napísal, že Ježiš na nich dýchol Ducha Svätého, čo vidíme ako spojenie s autoritatívnou službou, ktorou ich Ježiš poveril.
Sobota – Neveriaci Tomáš: Ján 20:24-31
Ježiš fyzickými dôkazmi rozptýlil Tomášove pochybnosti. Odpoveď učeníka sa stala predmetom ostrej debaty: to, že Tomáš by nazval Ježiša „Panom“, sa ľahko pripúšťa, ale nazvať Ježiša „Môj Boh?“ Je veľmi pravdepodobné, že Tomáš uznával moc a podstatu Všemohúceho Boha v Kristovi (pozri poznámku za otázkou 10).