Štvrťročný prieskum základov, 1. časť

2. decembra 2025

1. časť z roku 1977, štvrťrok

Lekcia 1 – BOŽIE SLOVO

Čítanie z Písma: Žalm 119:97-112.

Verš na zapamätanie: „Lebo všetko, čo bolo predtým napísané, bolo napísané na naše poučenie, aby sme trpezlivosťou a útechou z Písma mali nádej“ (Rimanom 15:4).

ÚVOD

Tieto lekcie budú založené na traktáte „Vyhlásenie o veciach, ktorým najčastejšie veríme“. Z času na čas je dobré zopakovať si základné doktríny, ktoré sa týkajú našej viery. Peter a Júda považovali za potrebné pripomenúť si tieto veci svätým v ich dobe a je to rovnako potrebné aj v tejto súčasnej dobe. (2. Petra 1:12-13; Júda 1:3-5.)

V tejto prvej lekcii sa budeme zaoberať „Božím slovom“. Štúdium Biblie ukáže, že Pán chcel, aby boli Jeho zákony a prikázania zaznamenané pre ďalšie generácie. Pravidlá odovzdávané ústnym podaním strácajú svoju presnosť, zatiaľ čo písané slovo sa nikdy nemení.

Apoštol Pavol hovorí, že „Celé Písmo je vnuknuté Bohom.“ Peter to potvrdzuje, keď vysvetľuje, že „svätí Boží ľudia hovorili, vedení Duchom Svätým“ (2. Timotejovi 3:16, 2. Petra 1:21). Biblia je teda bez rozporu a obsahuje celú Božiu radu.

Biblia sa stáva meradlom pre všetky viery a činy. Izaiáš 8:20 hovorí: „K zákonu a svedectvu: ak nehovoria podľa tohto slova, niet v nich svetla.“ Berejčania boli pochválení za to, že keď im apoštol Pavol kázal evanjelium, porovnávali to, čo kázal, s Božím slovom. (Skutky 17:11)

Dnes už existujú ľudia, ktorí neveria, že Biblia je inšpirovaná. Chcú vymazať jednu časť tu a inú tam, len aby si uvedomili, že nemajú nič pevné, o čo by sa mohli držať. Ak časť z nej nie je inšpirovaná, ako môžeme s istotou vedieť, či je niečo z nej pravdivé?

Potom sú tu tí, ktorí ignorujú Bibliu, pretože majú pocit, že dostali zvláštne zjavenie, ktoré nahrádza Božie slovo. Apoštol Pavol povedal, že ak on alebo anjel z neba káže akékoľvek iné evanjelium, nech sú prekliati. Biblia zostáva pravdivá a bez ohľadu na naše intelektuálne dôvody alebo našu duchovnú skúsenosť, ak naše presvedčenie nezodpovedá Biblii, je to preto, že je falošné.

OTÁZKY Z LEKCIE

Videl Boh potrebu, aby boli jeho zákony zapísané? Deuteronómium 5:22; Exodus 24:3-4.
Bola táto potreba zaznamenávať Božie slovo obmedzená len na zákon? Izaiáš 30:8-11; Jeremiáš 30:2.
Ako by tieto slová mohli byť užitočné v neskorších rokoch? Jeremiáš 30:3; Daniel 9:2.
Prečo je to pre nás dnes stále užitočné? Rimanom 15:4.
Myslíte si, že títo muži očakávali, že ich spisy sa zachovajú tak dlho? Jób 19:23-24; Lukáš 1:1-4; 1 Kor 1:1-2.
Kto ich viedol, keď zapisovali tieto slová? 2. Petra 1:19–21; 2. Timotejovi 3:16.
Rozumeli vždy tomu, čo písali? Daniel 12:8. Pre koho boli tieto verše napísané? Daniel 12:4, 9-10.
Je Boh prísny, pokiaľ ide o presnosť svojho Slova? Zjavenie 22:18-19. Prečo?
Čo je Božie Slovo? Ján 17:17.
Ako dlho bude Božie slovo platné? Matúš 5:17-18.

Lekcia 2 – DÔLEŽITOSŤ ZDRAVÉHO NÁUKY

Čítanie z Písma: Títovi 2.

Verš na zapamätanie: „Dávaj pozor na seba a na učenie a vytrvaj v ňom, lebo takým konaním zachrániš seba aj tých, ktorí ťa počúvajú.“ 1. Timotejovi 4:16.

ÚVOD

Keď premýšľame o pravde alebo doktríne, väčšina z nás si predstaví témy ako „stav mŕtvych“, „sabat“, „nebo a peklo“ atď. Je pravda, že sú to doktríny, ale rovnako dôležitá je aj viera v Boha a plán spásy. Doktrína je to, čomu človek verí a čo učí, či už je to jednoduché alebo zložité.

Mnoho ľudí si zrejme myslí, že ak je človek úprimný, nezáleží na tom, či má pravdu alebo nie. Biblia nás nabáda, aby sme boli usilovní v štúdiu Božieho slova, aby sme poznali pravdu. Varuje pred odmietaním zdravého učenia a uvádza, že nesprávne učenia bránia nášmu kresťanskému rastu a môžu nás stáť spásu. Apoštol Pavol napísal, že nesprávna koncepcia zmŕtvychvstania zvrhla vieru niektorých (2. Timotejovi 2:18).

Všetci začíname ako deti v Kristovi. Odtiaľ začína náš rast v dvoch oblastiach: duchovná zrelosť a poznanie. Čím sme duchovne zrelší a vzdelanejší, tým sme silnejší a stabilnejší. Máme rásť v poznaní, až kým nás už nebude zmietať každý vietor učenia. (Efezanom 4:14)

Máme tiež povinnosť byť schopní obhajovať pravdu. Apoštol Pavol nabádal Títa takto: „drž sa verného slova, ktoré je v súlade s učením, aby bol schopný aj nabádať v zdravom učení, aj vyvracať tých, ktorí protirečia“ (Títovi 1:9, Nový americký štandardný preklad).

Nie sme spasení doktrínou ani našimi vedomosťami, ale akonáhle sme obrátení, je dôležité, aby sme získali dôkladné poznanie Božieho slova. Toto poznanie potrebujeme nielen pre svoju vlastnú ochranu a stabilitu, ale aj preto, aby sme mohli poučovať ostatných v Božom slove.

OTÁZKY Z LEKCIE

Ako dosiahneme pravdu? Ján 16:13; 2. Timotejovi 2:15, 3:14-17.
Čo pre nás urobí pravda? Ján 8:31–32.
Aké dôležité je zdravé učenie? 1. Timotejovi 4:16; Efezanom 4:14-16.
Existuje nebezpečenstvo, keď stratíme zo zreteľa dôležitosť pravdy? 2. Tesaloničanom 2:10-12; Matúš 15:8-9; Hozeáš 4:6.
Budú existovať takí, ktorí odmietajú zdravé učenie? 2. Timotejovi 4:2-4; 1. Timotejovi 4:1-2.
Čo sa má stať s tými, ktorí naďalej odporujú zdravému učeniu? 2. Jána 1:9-10; Rimanom 16:17-18.
Ako môžu tí, ktorí kážu bludy, ovplyvniť iných? 2. Timotejovi 2:16–18; Zjavenie 2:20.
Aké sú niektoré charakteristické znaky zdravého učenia? 1. Timotejovi 6:3; Títovi 2:1-12.
Aké sú niektoré charakteristiky tých, ktorí neznesú zdravé učenie? 2. Timotejovi 4:3-4; Efezanom 4:14
Aké sú výhody poznania pravdy? 1. Timotejovi 4:13–16.

Lekcia 3 – BOH OTEC

Čítanie z Písma: Izaiáš 40:18-31.

Verš na zapamätanie: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17:3)

ÚVOD

„Boh stvoril človeka s vrodenou schopnosťou rozpoznať svoju existenciu. Keď človek za bežných podmienok vážne premýšľa o vesmíre, v jeho mysli prirodzene vzniká uznanie Božej existencie. Keď sa dieťa učí, že Boh existuje, spontánne to vníma ako pravdu. Človek je stvorený tak, že je prirodzene nábožensky založený. Je normálne, že človek verí v Boha; je abnormálne, že je ateista.“.

„Preto neprekvapuje, že viera v existenciu najvyššej bytosti alebo bytostí sa nachádza medzi všetkými ľuďmi. Pohanstvo skazilo Božiu slávu na modlárstvo a Božiu pravdu na mytológiu, ale uznanie Jeho existencie je stále prítomné. Falzifikát dokazuje realitu pravdy. V každej rase a kmeni na zemi a v každej civilizácii v dejinách ľudia uznali existenciu najvyššej bytosti alebo bytostí.“.

„Tento úžasný fakt je svedectvom o existencii Boha“ (Alva Huffer, Systematická teológia, The Restitution Herald: Oregon, Illinois, 1969, s. 43).

„Ľudia môžu získať definitívne poznatky o Božej existencii, povahe, vlastnostiach, dielach a plánoch do budúcnosti. Hoci nemôžeme vedieť všetko o Bohu v celej Jeho nekonečnej dokonalosti a nemôžeme vedieť všetko, čo vie sám Boh, môžeme vedieť o Bohu, pretože sa človeku zjavil“ (tamtiež, s. 49).

„Boh je živá osoba. Vlastní život, samostatnú existenciu a charakter. Tri prvky osobnosti sú intelekt, citlivosť a vôľa. Ten, kto je osobou, má schopnosť myslieť, cítiť a vyberať si. Biblia dokazuje, že Boh je osoba, tým, že mu pripisuje atribúty osobnosti. Boh má schopnosť myslieť, cítiť a vyberať si. Vidí, počuje, vie, hovorí, miluje, chce a koná.“.

„Pravé náboženstvo je možné, pretože Boh je osoba, ktorú veriaci môže milovať, uctievať, poznať a poslúchať. Osobný vzťah medzi Bohom a človekom je možný, pretože Boh je osoba a človek bol stvorený na Boží obraz. Keď sa veriaci modlí, vie, že Boh ho uvidí, počuje a odpovie. Spása je proces, ktorým sú hriešnici privedení do vykupiteľského vzťahu s touto božskou osobou prostredníctvom sprostredkovateľského diela Ježiša Krista“ (tamtiež, s. 53).

OTÁZKY Z LEKCIE

Aká dôležitá je viera v Boha? Hebrejom 11:6.
Dal nám Boh dôkaz o svojej existencii? Rimanom 1:18-20; Žalm 19:1-6.
Aký ďalší dôkaz svojej existencie nám dáva? 2. Petra 1:19-21; Ján 14:6-9; Ján 5:19.
Koľko Bohov existuje? 1. Korinťanom 8:4; Marek 12:32; Efezanom 4:6
Aký veľký je náš Boh? Izaiáš 40:21-26.
Ako sa s Ním porovnávame? Izaiáš 55:8-9.
Aká je hlavná Božia vlastnosť? 1. Jána 4:7-9; Ján 3:16.
Uznáva naše slabosti? Žalm 103:13-14.
Aký má s nami vzťah? Rimanom 8:14-17; 1. Jána 3:2.
Ako Jeho deti, ako strávime večnosť a aký bude náš vzťah s naším Bohom? Zjavenie 21:1-4; 1. Korinťanom 15:28.

Lekcia 4 – JEŽIŠ, SYN BOŽÍ

Čítanie z Písma: Hebrejom 4:14-5:10.

Verš na zapamätanie: „Lebo je jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“ (1. Timotejovi 2:5).

ÚVOD

V poslednej lekcii sme sa zamýšľali nad Bohom a zistili sme, že nás miloval natoľko, že poslal svojho Syna, aby za nás zomrel (Ján 3:16). Nemali by sme však zabúdať, že Syn nás miloval tak veľmi, že bol ochotný priniesť najvyššiu obeť.

Všetko na Ježišovi bolo mimoriadne, od Jeho panenského narodenia až po Jeho zázračné zmŕtvychvstanie. Pretože bol Božím Synom s mocou konať zázraky, múdrosťou rozumieť všetkému a s prísľubom slávy a autority v budúcnosti, máme tendenciu prehliadať fakt, že bol aj človekom.

Vyrastal podobne ako ktorýkoľvek iný chlapec Jeho doby. Čelil problémom a pokušeniam ako my ostatní. Musel si vybrať medzi životom v pohodlí a sláve alebo životom v núdzi a prenasledovaní. Ak si myslíme, že to pre Neho bolo ľahké, potom sme úplne nepochopili scénu v Getsemanskej záhrade. Tam strávil čas na kolenách v agónii a prosil svojho Otca, aby našiel iný spôsob, ako by nemusel zomrieť na kríži.

Často si myslíme, že naše problémy sú veľké a nikto nikdy nezažil duševnú úzkosť a agóniu, ktorú musíme znášať my. Čelil som niektorým ťažkým situáciám, ale nikdy nie do takej miery, aby som sa potil „akoby kvapky krvi“. Prečo by som si potom mal myslieť, že moje problémy sú ťažšie na prekonanie ako tie, ktorým čelil Ježiš?

Ježiš mohol prijať Satanovu ponuku kráľovstiev sveta. Mohol byť dôležitým mužom s autoritou a mocou. Napriek tomu bol pre svoju lásku k nám ochotný túto obeť obetovať a zomrieť mučivou smrťou, aby sme my mohli mať večný život.

Áno, Ježiš bol a je Synom Božím. Je hodný našej chvály a nikdy Ho nemôžeme príliš oslavovať. Obávam sa však, že často zabúdame na Jeho ľudskosť. Práve preto, že bol človekom, sa môžeme stotožniť s Jeho dokonalým príkladom a vo viere sa na Neho obrátiť s vedomím, že aj On bol pokúšaný. Ak ich dokázal prekonať On, s Jeho pomocou to dokážeme aj my. Je to Jeho ľudskosť, ktorá dokazuje Jeho lásku k nám. Pre Boha môže byť ľahké zomrieť za druhých, ale my vieme, aké ťažké by bolo pre nás zomrieť za tých, ktorí sú nemilí a ktorí nás nemajú radi.

Ježiš je teda veľmi jedinečná osoba. Je zároveň „Synom Božím“ aj „Synom človeka“. Dokáže všetko, no chápe, ako sa cítime ako slabé ľudstvo. Je skvelé byť súčasťou Jeho rodiny a spoludedičmi Božieho kráľovstva. Je to privilégium uznať Ho za nášho Pána a Majstra.

OTÁZKY Z LEKCIE

Ako bolo narodenie Ježiša predpovedané v Starom zákone? Izaiáš 7:14. Súhlasili s tým okolnosti Jeho narodenia? Lukáš 1:26-35.
V čom sa Jeho detstvo podobalo detstvu iných chlapcov? Lukáš 2:40, 52; Hebrejom 4:15-16.
Akú frázu použil Ježiš na opis seba samého? Matúš 17:22; 19:28. [POZNÁMKA: Fráza „Syn človeka“ sa v Biblii nachádza 88-krát. Ježiš ju zvyčajne používa vo vzťahu k sebe samému.]
Prečo si myslíš, že chcel zdôrazniť svoju ľudskosť? Hebrejom 2:14-18; Hebrejom 4:15; 1. Korinťanom 10:13.
Bol človekom, „Synom človeka“, ale čím iným bol? Ján 3:16, 18.
Podľa koho sa máme riadiť v živote? Rimanom 8:21; 1. Petra 2:21; Ako žil? Verše 22-23; 1. Jána 3:5.
Akú dôležitú vlastnosť mal? Ján 6:38; 4:34; Matúš 26:38-39. Ako sa naučil poslušnosti? Hebrejom 5:8-9. Poučili sme sa z toho?
Akú úlohu hrá v tomto čase? 1. Timotejovi 2:5-6; Hebrejom 7:24-27.
Aké postavenie zastáva vo vzťahu k cirkvi? Efezanom 1:22-23; 4:15-16.
Aké postavenie bude mať po svojom návrate? Lukáš 1:32; Matúš 25:31. Aký stupeň autority bude mať vtedy? Zjavenie 12:5; 19:15.

Lekcia 5 – BOŽÍ SVÄTÝ DUCH

Čítanie z Písma: Ján 14:15-31.

Verš na zapamätanie: „Podobne aj Duch nám pomáha v našich slabostiach, lebo nevieme, za čo sa máme modliť, ako patrí, ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi .“ (Rimanom 8:26)

ÚVOD

Keď náš Pán Ježiš Kristus pripravoval svojich učeníkov na svoj odchod, sľúbil im, že ich neopustí. Sľúbil im, že im pošle iného Utešiteľa, ktorým je Duch Svätý (Ján 14:16, 17).

V priebehu vekov sa viedli mnohé diskusie a polemiky o tom, čo je Duch Svätý a čo dosiahne v našich životoch. V tejto lekcii preskúmame, čo Božie slovo hovorí o Duchu Svätom.

Kľúč k pochopeniu toho, čo to je, možno nájsť v tom, ako často sa o ňom hovorí ako o Božom Duchu a Kristovom Duchu. Pojmy „Boží Duch“ a „Duch Boží“, „Kristov Duch“, „Duch Svätý“, „Duch Svätý“ a „Utešiteľ“ sa zdajú byť zameniteľné. Ak si všimnete v Jánovi 14:16-18, po tom, čo im sľúbil Utešiteľa, Ježiš hovorí: „Nenechám vás sirotami; prídem k vám.“ Z tohto a iných veršov je zrejmé, že predstava Ježišovho prebývania v nás spočíva v tom, že v nás prebýva prostredníctvom Ducha Svätého. Vo verši 23 Ježiš zobrazuje Boha, akoby si aj s nami robil príbytok. To sa zhoduje s listom Efezanom 4:4, ktorý hovorí, že existuje len jeden Duch.

Duch Svätý je v našich životoch nevyhnutný, ak chceme byť plodní v našej kresťanskej ceste. Dáva nám silu prekonať hriech, moc svedčiť a múdrosť vedieť, čo povedať v časoch núdze a pokyny pre náš každodenný život.

Jednou z funkcií Ducha Svätého je usvedčiť svet z hriechu. Môžeme výrečne zdieľať svoju vieru s ostatnými, môžeme si pripraviť dobre zorganizované kázne, ale ak Boh nepožehná svojím Duchom a neprinesie presvedčenie, potom sme bezmocní priviesť ľudí do Božieho kráľovstva. „Nie silou ani mocou, ale mojím duchom,“ hovorí Hospodin zástupov (Zachariáš 4:6). Malo by nás to urobiť veľmi pokornými, keď si uvedomíme, že sme závislí od Božieho Ducha vo všetkom, čo ako kresťania dosiahneme.

OTÁZKY Z LEKCIE

V akej funkcii nachádzame prvú zmienku o Božom Duchu? Genesis 1:2.
Koľko duchov existuje v Božom pláne? 1. Korinťanom 12:4, 8-11; Efezanom 4:4.
Čo Ježiš sľúbil učeníkom, aby zaujali Jeho miesto? Ján 16:7. Čo urobí tento Tešiteľ? Verše 8-14; Ján 15:26; Ján 14:15-17.
Ako nám to pomôže v čase núdze? Matúš 10:18–20; Lukáš 12:11–12.
Ako je Duch Svätý opísaný v Lukášovi 24:49? Čo im táto moc umožnila urobiť? Lukáš 24:47-48; Skutky 1:8; Ján 7:37-39.
Akými spôsobmi bude Duch Svätý viesť naše životy? Skutky 13:1–3; Skutky 16:6–7; 2. Petra 1:20–21.
Čím by sme mali byť individuálne a kolektívne? 1. Korinťanom 6:19, 20; 1. Korinťanom 3:16; Efezanom 2:19-22; 1. Petra 2:5.
Kto v nás podľa Biblie žije skrze Ducha Svätého? 1. Jána 4:12-13; 1. Jána 3:24; Ján 14:23.
Čo pre nás Duch urobí? Efezanom 3:16-19. Aké ovocie to prinesie? Galaťanom 5:22-23.
Ak v nás Kristus žije skrze Ducha Svätého, čím nás to robí? Rimanom 8:14-17.
Vždy existovali ľudia, v ktorých prebýval Duch? Genesis 41:38; Exodus 31:3; Numeri 27:18; Žalm 51:11.

Lekcia 6 – TROJICA

Čítanie z Písma: List Hebrejom 9.

Verš na zapamätanie: „Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy je muž a hlavou Krista je Boh.“ 1. Korinťanom 11:3.

ÚVOD

Trojica: „Spojenie troch osôb alebo hypostáz (Otca, Syna a Ducha Svätého) v jednom Božstve, takže všetci traja sú jedným Bohom, čo sa týka podstaty, ale tromi osobami alebo hypostázami, čo sa týka individuality.“ (Webster's Collegiate Dictionary, piate vydanie.)

Doktrína o trojici je jednou z hlavných doktrín kresťanského sveta. Tí, ktorí túto doktrínu neprijmú, sú považovaní za kacírov. V skutočnosti nepoznám žiadnu inú doktrínu, ktorá by vytvárala takú veľkú priepasť medzi nami a nominálnym kresťanstvom, dokonca ani Sabat. Vzhľadom na to by bolo pre nás dobré, keby sme túto doktrínu zvážili.

Trinitári tvrdia, že veria iba v jedného Boha, ale že On existuje v troch samostatných osobách, Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Dôrazne vyhlasujú, že títo traja sú si rovní, že vždy existovali a že nikdy nebol čas, kedy by všetci traja neexistovali.

Táto doktrína je v rozpore s viacerými pravdami, ktoré sú jasne zapísané v Biblii. Trinitári tvrdia, že Ježiš je a vždy bol rovný Bohu (svojmu Otcovi). Sám Ježiš vyhlásil, že Jeho Otec je väčší ako On. Biblia zobrazuje Ježiša ako stojaceho po pravici Boha. Toto vždy naznačovalo pozíciu „druhého vo velení“. Keď Ježiš prevezme moc, je to so súhlasom Jeho Otca a po Jeho tisícročnej vláde ju vráti späť Svojmu Otcovi, aby „bol všetkým vo všetkom“. (1. Korinťanom 15:24-28.)

Ježiš je v niekoľkých ohľadoch podriadený svojmu Otcovi. Ježiš vyhlásil, že nepozná deň ani hodinu svojho návratu, ale jeho Otec ich pozná. (Marek 13:32.) Ježiš nemôže sám od seba nič urobiť, iba je podriadený svojmu Otcovi. (Ján 5:19, 30.) Ježiš zomrel na kríži, Otec je nesmrteľný a nemôže zomrieť. Ježiš mal počiatok, zatiaľ čo jeho Otec existoval vždy. Všetku moc a autoritu, ktorú Ježiš má, mu dal jeho Otec.

Biblia má veľa čo povedať o Ježišovi ako našom prostredníkovi. Prostredník musí byť treťou, oddelenou stranou od dvoch zúčastnených v spore. Ježiš nemohol byť prostredníkom medzi Bohom a človekom, ak by bol Bohom.

Trinitári tiež veria, že Duch Svätý je osoba, do tej istej miery, ako sú Boh a Ježiš osobami. Biblia učí, že Duch Svätý je Božia moc, skrze ktorú v nás žije, vedie nás a koná zázraky. V 1. Korinťanom 11:3 Pavol uvádza reťazec velenia v Božej organizácii. O Duchu Svätom sa nespomína, že by mal nejaké postavenie, čo by bolo nerozumné, keby to bola osoba.

Existuje mnoho náznakov, ktoré dokazujú, že Duch Svätý nie je osoba. Nikdy sa k nemu nehovorí v modlitbe. Nemá osobné meno. Nikdy nie je uvedený v apoštolských pozdravoch (napr. Rimanom 1:7; 1. Korinťanom 1:3; 2. Korinťanom 1:2; atď.), zatiaľ čo Ježiš a Jeho Otec áno.

Ak je Duch Svätý osoba, potom by sme podľa Lukáša 1:35 museli dospieť k záveru, že bol Ježišovým Otcom. Biblia však veľmi jasne hovorí o tom, kto je Jeho Otcom.

Ježiš a Boh prebývajú v nás skrze Ducha Svätého. (Rimanom 8:9, 11). Dôvodom je to, že človek môže byť v danom čase iba na jednom mieste. Jeho vplyv, moc atď. možno cítiť na mnohých miestach naraz, ale fyzicky je obmedzený na jedno miesto. Pôsobením Ducha Svätého môžu Pán a Ježiš prebývať v každom z nás súčasne, pretože duch nie je osoba, ale je to Božia moc. Zamyslite sa nad tým na chvíľu: Ježiš má ducha (Rimanom 8:9) a Boh má ducha, aby plnil svoju vôľu. Ak by Duch Svätý bol osobou, potom by tiež potreboval ducha. Počuli ste už niekedy o duchu Ducha Svätého? Dôvodom je, že to nie je osoba.

„Grécke slovo pre Utešiteľa ‚Parakletos‘ je mužského rodu. (Ján 14:16-17, 26; 15:26; 16:7-8, 13-15.) Preto prekladatelia v tejto časti Jánovho evanjelia použili mužské zámená na označenie Božej moci, hoci táto moc sama o sebe bola stredného rodu a neosobná. Neosobná Božia moc bola označená mužským slovom ‚Utešiteľ‘, pretože ju mala použiť osoba, Ježiš Kristus. Ježiš je osoba, ale moc, Duch Svätý, skrze ktorú pôsobil ako Utešiteľ, bola neosobná. Použitie mužských zámen v citovaných veršoch nenaznačuje osobnosť.“.

Duch je v gréčtine podstatné meno stredného rodu a v tomto jazyku je vždy reprezentovaný zámenami stredného rodu. Utešiteľ je v gréčtine podstatné meno mužského rodu, a preto je reprezentovaný zámenami mužského rodu. To však nič nedokazuje o osobnosti; pretože používanie mužských zámen v gréčtine nie je dôkazom osobnosti. Gréčtina, na rozdiel od angličtiny, používa mužské a ženské zámená vo vzťahu k veciam a vlastnostiam, ako aj k osobám. V gréčtine je pole mužského rodu, mesto ženského rodu, bolesť ženského rodu, vinič ženského rodu, ale vinica mužského rodu, vietor mužského rodu, striebro mužského rodu, ale strieborná peniaz stredného rodu, číslo mužského rodu, štít ženského rodu atď., atď., v celom lexikóne gréckych podstatných mien. To, že je predmet v gréčtine mužského alebo ženského rodu, nie je absolútne žiadnym dôkazom osobnosti. Podstatné meno stredného rodu sa však v gréčtine nikdy nepoužíva na označenie osoby, okrem prípadu zdrobneniny, ako napríklad dieťa, dementná osoba alebo osoba, ktorá sa nepovažuje za osobu, ale za predmet. Preto, keďže Duch je v gréčtine vždy stredného rodu, nemôže byť osobou a nikdy by sa nemal označovať ako on, jeho, sám, kto alebo koho, ale ním, sebou a ktorý. (Alva Huffer, Systematická teológia, The Restitution Herald: Oregon, llinois, 1961, s. 92.)

Trinitári považujú Athanaslanovo vyznanie viery za najhlbší výklad trojice, aký existuje. Z tohto dôvodu ho sem zahrnieme a pri čítaní si všimnite mnohé rozpory, ktoré obsahuje.

„1. Ktokoľvek chce byť spasený, predovšetkým je potrebné, aby sa držal katolíckej viery. 2. Ak si ju každý nezachová celú a nepoškvrnenú, bezpochyby naveky zahynie. 3. Ale toto je katolícka viera: Že uctievame jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote; 4. Nezamieňame osoby ani nerozdeľujeme podstatu. 5. Lebo jedna je osoba Otca, iná Syna a iná Ducha Svätého. 6. Ale Božstvo Otca i Syna i Ducha Svätého je jedno: sláva rovnaká, vznešenosť spoluvečná. 7. Aký je Otec, taký je Syn a taký je Duch Svätý. 8. Otec je nestvorený, Syn je nestvorený, Duch Svätý je nestvorený. 9. Otec je nezmerateľný, Syn je nezmerateľný, Duch Svätý je nezmerateľný. 10. Otec je večný, Syn je večný, Duch Svätý je večný. 11. A predsa nie sú traja veční, ale jeden večný. 12. Tak ako nie sú traja, tak aj Otec je všemohúci, Syn všemohúci a Duch Svätý všemohúci. 14. A predsa nie sú traja všemohúci, ale jeden všemohúci. 15. Takže Otec je Boh, Syn je Boh a Duch Svätý je Boh. 16. A predsa nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh. 17. Takže Otec je Pán. 19. Lebo tak ako nás kresťanská pravda núti uznávať každú Osobu samostatne za Boha a Pána, 10. tak nám katolícke náboženstvo zakazuje hovoriť, že sú traja Bohovia alebo traja Páni. 21. Otec nie je z ničoho stvorený, ani splodený. 22. Syn je z Otca sám, nie stvorený, ani stvorený, ale splodený. 23. Duch Svätý je z Otca a Syna, nie stvorený, ani stvorený, ani splodený, ale postup. 24. Preto je jeden Otec, nie traja Otcovia; jeden Syn, nie traja Synovia; jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. 25. A v tejto trojici nikto nie je pred iným ani po druhom, nikto nie je väčší ani menší ako iný. 26. Ale celé tri Osoby sú večné a Trojica v Jednote má byť uctievaná. 28. Ten teda, kto chce byť spasený, musí takto myslieť na Trojicu…“ (Tamže, s. 70.)

Keď sú trinitári požiadaní o vysvetlenie týchto zdanlivých rozporov, zvyčajne odpovedia: „Nemôžeme. Je to požehnané tajomstvo.“ Je to určite tajomstvo, ale som presvedčený, že nie je „požehnané“

OTÁZKY Z LEKCIE

Koľko pravých Bohov existuje? Ján 17:3; Deuteronómium 6:4-5; 1. Korinťanom 8:6; Efezanom 4:5-6.
Aký je vzťah medzi Ježišom a Bohom? Ján 3:16-18; 1. Jána 4:9.
Aká Ježišova úloha ukazuje, že nemôže byť Bohom? 1. Timotejovi 2:5; Hebrejom 9:11–15, 24; 10:12.
Ako Ján 8:17-18 ukazuje, že Otec a Syn nie sú tá istá osoba?
V akých ohľadoch je Ježiš nižší ako Boh? Ján 14:28; 1. Korinťanom 11:3; 1. Korinťanom 15:24–28; Hebrejom 5:8.
Aký bol Ježišov vzťah k Bohu? Ján 20:17; Marek 15:34; Efezanom 1:3.
Aký Ježišov zvyk dokazuje, že Jahve je jeho Boh? Matúš 26:39-42; Matúš 27:46; Lukáš 6:12.
Ak je Duch Svätý osoba, nebol by Ježišovým Otcom? Lukáš 1:35.
Koľko jednotlivcov videl Štefan v nebi? Skutky 7:55-56. Ak je Duch Svätý jednou osobou Trojice, nevidel by ho aj Štefan?
Aká je Božia reťaz velenia? 1. Korinťanom 11:3; 1. Korinťanom 15:23-28. Ak je Duch Svätý osobou v Božstve, prečo bol vynechaný?

Lekcia 7 – UKRÍŽOVANIE

Čítanie z Písma: Izaiáš 53.

Verš na zapamätanie: „Boh však dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnikmi“ (Rimanom 5:8).

ÚVOD

Smrť Ježiša Krista je kľúčovým bodom, na ktorom sa zakladá zvyšok Biblie. Od samého začiatku, keď Adam a Eva zhrešili, až do začiatku večnosti, celé ľudstvo potrebovalo spasiteľa, ktorý by ich zachránil z ohnivého jazera.

Môžeme si užívať rozjímanie o pôžitkoch, ktoré nás čakajú v Božom kráľovstve. Môžeme radi diskutovať o doktríne alebo študovať proroctvá. Môžeme prijať požehnanie tým, že si spomenieme na to, čo pre nás Pán urobil v našich každodenných životoch, ale bez krvi Ježiša Krista sú tieto ostatné veci čisto akademické.

„Diváci ukrižovania vyzývali Ježiša, aby sa zachránil sám. Bežný dav posmešne kričal: ‚Ach, ty, čo boríš chrám a za tri dni ho staviaš, zachráň sám seba a zostúp z kríža!‘“ (Marek 15:29-30). Židovskí vládcovia sa posmievali: ‚Iných zachraňoval, seba nemôže zachrániť‘ (Marek 15:31). Poverčiví ľudia, ktorí si mysleli, že Ježiš volá Eliáša, povedali: ‚Nechaj, uvidíme, či príde Eliáš a zloží ho‘ (Marek 15:36). Vojaci povedali: ‚Ak si židovský kráľ, zachráň sám seba‘ (Lukáš 23:37). Jeden zo zločincov, ktorí boli s ním ukrižovaní, povedal: ‚Ak si Kristus, zachráň seba i nás‘ (Lukáš 23:39). Všetci kričali: ‚Zachráň sám seba.‘ Mali kričať: ‚Zachráň nás.‘“ Nebolo to tak, že by sa Ježiš nemohol zachrániť; bolo to tak, že by sa nezachránil. Ježiš sa mohol zachrániť pred ukrižovaním, ale nechcel sa zachrániť. Chcel sa obetovať smrťou za hriešnikov. Ježiš vedel, že ak zachráni seba, nezachráni nikoho iného. Bol odhodlaný zomrieť za hriechy sveta.

„Kristova obetná smrť zjavila lásku Boha a Krista k hriešnikom. Bol to akt milosti, že Boh naplánoval spásu pre ľudí skrze obetu svojho Syna. Bol to akt neporovnateľnej lásky, že Kristus súhlasil niesť hriechy ľudí. Otec nebol povinný poskytnúť obetu za hriešnikov a Syn nebol povinný byť touto obetou.“.

„Hriešnici si nezaslúžia byť spasení; sú hodní smrti. Boh mohol zničiť každého hriešnika a oni by dostali, čo si zaslúžili. Boh však skrze lásku dáva ľuďom to, čo si nezaslúžia. Ponúka im spásu skrze svojho Syna, Ježiša Krista. Toto je milosť! Milosť je Božia slobodne daná láska vo vzťahu k potrebám hriešnych ľudí“ (Alva G. Huffer, Systematická teológia, The Restitution Herald: Oregon, Illinois, 1961, s. 279).

OTÁZKY Z LEKCIE

Aký bol Ježišov hlavný účel na zemi? Ján 1:29; 1. Timotejovi 2:6; Galaťanom 1:4.
Bol si Ježiš vedomý tohto zámeru počas svojej pozemskej služby? Matúš 17:22-23; Matúš 20:17-19; Ján 12:23-27.
Boli okolnosti Jeho smrti prorokované v Starom zákone? Žalm 22:1, 7-8, 16-18.
Ktorá pasáž zo Starého zákona vysvetľuje účel Jeho smrti? Izaiáš 53. Koľko odkazov je v tejto pasáži na skutočnosť, že Ježiš niesol naše hriechy?
Prečo musel Ježiš zomrieť? Rimanom 6:23; Hebrejom 9:22; 10:3-4.
Opíšte agóniu spojenú s ukrižovaním. Matúš 26:67-68; Matúš 27:26-31.
Aký by bol náš osud, keby Ježiš nebol zomrel? Efezanom 2:12; Rimanom 6:23; Zjavenie 21:8.
Aká udalosť sa deje, keď prijímame Jeho zmierenie? 2. Korinťanom 5:21.
Čím sa staneme, keď prijmeme Ježiša ako svojho Spasiteľa? Rimanom 8:14-17; Efezanom 2:12-13.
Aké by malo byť hlavné posolstvo cirkvi dnes? 1. Korinťanom 2:2.

Lekcia 8 – ZMŔTVYCHVSTANIE JEŽIŠA KRISTA

Čítanie z Písma: 1. Korinťanom 15:1-23.

Verš na zapamätanie: „Lebo ak svojimi ústami vyznáš Pána Ježiša a vo svojom srdci uveríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený .“ (Rimanom 10:9)

ÚVOD

Ježiš, keď hovoril o sebe po zmŕtvychvstaní, povedal: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť“ (Ján 14:19). Naša istota o budúcom živote by stála na vratkých pôdach, keby nebolo zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pretože On žije, vieme, že aj my budeme žiť. Tá istá moc, ktorá vzkriesila Ježiša zo smrti k nesmrteľnosti, vzkriesi aj nás k večnému životu pri Jeho zjavení.

Ako vlastne vieme, že bol vzkriesený? Existuje mnoho dôkazov. Dôkaz o prázdnom hrobe, ktorý videlo množstvo ľudí; vojaci, ktorí boli ako mŕtvi, a skutočnosť, že museli byť podplatení, aby podali falošnú správu; a mnohí jednotlivci, ktorí ho videli po jeho zmŕtvychvstaní, to všetko dokazuje, že Ježiš telesne vstal z mŕtvych.

Apoštol Pavol zaznamenáva, že Ho naraz videlo viac ako 500 bratov. Keď to bolo napísané, väčšina z týchto 500 ešte žila. Raná cirkev mala veľa nepriateľov a ak by zmŕtvychvstanie bolo fraškou, bolo by ľahké požadovať mená týchto svedkov a dokázať nepravdivosť tvrdenia cirkvi. Pavol si bol svojím vyhlásením veľmi istý a skutočnosť, že v tom čase nebolo spochybnené, dokazuje platnosť Kristovho zmŕtvychvstania.

Ale najväčší dôkaz je vyjadrený v jednej piesni: „Pýtaš sa ma, ako viem, že žije, žije v mojom srdci.“ Prítomnosť Ježiša Krista v nás je pre kresťana najväčším dôkazom toho, že žije. Zmena v životoch tých, ktorí ho prijímajú ako Spasiteľa, by mala presvedčiť aj ostatných, že žije.

Istota večného života skrze Ježišovo zmŕtvychvstanie je skvelá, ale existuje aj iná výhoda, ktorá sa často prehliada. Svojím zmŕtvychvstaním porazil Satana a tým nás uisťuje, že aj my môžeme poraziť Satana v našich každodenných životoch.

Apoštol Pavol ilustruje túto zásadu v šiestej kapitole listu Rimanom. Tu učí, že ako novoobrátení by sme mali byť mŕtvi hriechu, ale živí Bohu. Tak ako Ježiš vstal z mŕtvych a zvíťazil nad smrťou, mali by sme aj my, tou istou mocou, ktorá vzkriesila Ježiša, žiť život víťazstva nad hriechom. Apoštol Pavol živo opisuje boj telesného človeka o spravodlivý život a uzatvára, že to nie je možné dosiahnuť mimo Ježiša Krista (Rimanom 7:15-25). Apoštol Ján dodáva svoje svedectvo: „Väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, ktorý je vo svete“ (1. Jána 4:4).

Naša spása závisí od preliatej krvi Ježiša Krista a jej očisťujúcej moci. Ale naša nádej na budúce vzkriesenie a moc žiť víťazný kresťanský život je výsledkom vzkriesenia Ježiša Krista. Áno, pretože On žije, budeme žiť aj my. Môžeme žiť víťazný život teraz a budeme s Ním žiť navždy, pretože On žije.

OTÁZKY Z LEKCIE

Aké dôležité je pre nás ako Božie deti Kristovo zmŕtvychvstanie? 1. Korinťanom 15:14-18.
Aký máme dôkaz, že Ježiš vstal z mŕtvych? Matúš 28:9-10; Ján 20:1-8; Ján 20:19-23.
Koľkí Ho videli naraz? 1. Korinťanom 15:6. [POZNÁMKA: Keď Pavol toto písal, väčšina z nich ešte žila a mohla dosvedčiť, že vstal z mŕtvych.]
Čo ďalej dokázalo Ježišovo zmŕtvychvstanie? Rimanom 1:3-4. Bolo to už predtým dokázané? Matúš 3:16-17.
Ako nás Ježišovo zmŕtvychvstanie uisťuje o budúcom zmŕtvychvstaní? Rimanom 8:11; 1. Korinťanom 15:22-23.
Aké varovanie to dáva nespravodlivým? Skutky 17:31
Je viera v Kristovo zmŕtvychvstanie dôležitá pre našu spásu? Rimanom 10:9.
Čo symbolizuje Ježišovo zmŕtvychvstanie v našom kresťanskom živote? Rimanom 6:4-5, 11-13.
Čo je naším zdrojom sily žiť víťazný život? 1. Jána 4:4; Efezanom 3:17-21.
Aká je podstata Ježišovho života od Jeho zmŕtvychvstania? Rimanom 6:9; Zjavenie 1:18.

Lekcia 9 – Znamenie Jonáša

Čítanie z Písma: Ján 19:30-42.

Verš na zapamätanie: „Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude aj Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme.“ Matúš 12:40.

ÚVOD

Počas Ježišovej služby na Neho náboženskí vodcovia neustále naliehali, aby dal znamenia ako dôkaz Jeho mesiášstva. Matúš 12:38-40 zaznamenáva jednu z týchto udalostí a Ježišovu odpoveď. „Vtedy niektorí zákonníci a farizeji odpovedali: Majstre, chceme od Teba vidieť znamenie. On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie hľadá znamenie, ale znamenie sa mu nedá, iba znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak bude aj Syn človeka tri dni a tri noci v srdci zeme.“

Všimnite si, že Ježiš povedal, že bude dané iba jedno znamenie, t. j. že bude tri dni a tri noci v srdci zeme. Celé jeho tvrdenie, že je Mesiášom, spočívalo na tomto znamení. Ak by sa toto znamenie nenaplnilo, potom by nebol pravým Mesiášom.

Všeobecne známe učenie, že Ježiš bol ukrižovaný v piatok a vzkriesený v nedeľu ráno, nenapĺňa . Z piatkového ukrižovania a nedeľného ranného zmŕtvychvstania môžeme získať najviac dve celé noci, celý deň a dve veľmi malé časti ostatných dní. To je sotva viac ako polovica zo 72 hodín potrebných na vytvorenie troch dní a troch nocí. „Nech sa Boh ukáže ako pravdivý, a každý človek ako klamár.“ (Rimanom 3:4).

Keď správne rozdelíme slovo pravdy, zistíme, že deň nasledujúci po Pesache bol veľkým sabatom. Tento sabat môže pripadať na ktorýkoľvek deň v týždni. Tento veľký sabat pripadol na štvrtok v roku, keď bol Ježiš ukrižovaný.

Ježiš bol teda ukrižovaný v stredu a v neskoré dni v sobotu vstal z mŕtvych a dokonale naplnil jediné znamenie, ktoré dal. Keď to pochopíme, všetky zdanlivé nezrovnalosti miznú.

Je to naozaj dôležité? Bolo to natoľko dôležité, že Ježiš založil celé svoje tvrdenie, že je Mesiášom, na tomto znamení a dôležitosť toho, aby sme pochopili jeho naplnenie, sa zdá byť zrejmá.

OTÁZKY Z LEKCIE

Keď Židia žiadali Ježiša o znamenie jeho mesiášstva, aká bola jeho odpoveď? Matúš 16:1-4.
Čo im predtým povedal ako Jonášovo znamenie? Matúš 12:38-40. (Poznámka: Toto bolo jediné znamenie, ktoré dal.)
V ktorú dennú hodinu zomrel? Matúš 27:46-50. (Poznámka: Deviata hodina zodpovedá 15:00 nášho času.)
Kedy bol Ježiš pochovaný? Matúš 27:57-60; Lukáš 23:52-54.
Bola to zvláštna sobota? Ján 19:14, 31; Levitikus 23:4–7.
Porovnajte sabat z Marka 16:1 so sabatom z Lukáša 23:54-56. Ktorý z nich bol veľkým sabatom, ktorý v danom roku pripadol na štvrtok?
Aký deň a čas by boli tri dni a tri noci od stredajšieho neskorého popoludnia? Súhlasí to s Písmom? Matúš 28:1-6.
Čo našli ženy a učeníci pri hrobe v nedeľu ráno? Marek 16:2-6; Lukáš 24:1-3
Protirečí Lukáš 24:13-21 stredajšiemu ukrižovaniu?
Zahŕňalo by „všetko toto, čo sa stalo“ (Lukáš 24:14) a „toto“ (Lukáš 24:21) viac než len ukrižovanie? Čo iné by to zahŕňalo? Matúš 27:62-66.
Ktorý deň bol hrob zapečatený? Matúš 27:62. Aký je tretí deň od štvrtka?

Lekcia 10 – STAV ČLOVEKA

Čítanie z Písma: Rimanom 3:9-23.

Verš na zapamätanie: „Všetci sme blúdili ako ovce, každý sme sa obrátili svojou cestou a Hospodin na neho uvalil vinu nás všetkých.“ Izaiáš 53:6.

ÚVOD

„Hriech je univerzálny. Všetci ľudia sú hriešnici; celý človek je hriešny. Hriech je univerzálny medzi ľuďmi; je totálny v človeku. Ak by niekto nakreslil kruh, ktorý by označoval spravodlivých, bol by prázdny. Všetci by boli vylúčení. Ak by niekto nakreslil kruh, ktorý by označoval hriešnikov, bol by vyplnený. Všetci by boli zahrnutí.“.

„Univerzálnosť hriechu je jasne uvedená priamymi výrokmi v Biblii. Všetci ľudia sú od prirodzeného narodenia hriešnici. Je samozrejme zrejmé, že Ježiš je výnimkou. ‚Všetci sme ako nečistá vec a všetka naša spravodlivosť je ako zašpinené handry; všetci vädneme ako list; a naše neprávosti nás odniesli ako vietor‘ (Izaiáš 64:6). ‚Celý svet leží v neprávosti‘ (1. Jána 5:19).“ (Alva G. Huffer, Systematická teológia, The Restitution Herald: Oregon, Illinois, 1961, s. 191).

„Hriech je skazou ľudskej prirodzenosti, takže hoci bol stvorením určený na spoločenstvo s Bohom a na odrážanie Jeho prirodzenosti („Na Boží obraz“), teraz je nielen nespôsobilý na toto spoločenstvo, okrem spásy, ale aj bez túžby po nej; v skutočnosti je v praxi (hoci možno nie vždy vedome) v rebelii proti Bohu. Hriech nie je séria nesprávnych činov alebo neopatrných opomenutí, ale koreň všetkých týchto vecí. Hriech nie sú škaredé ozdoby zavesené na vianočnom stromčeku, ktoré sa dajú jednu po druhej odstrániť, je to skôr to, čo spôsobuje, že jedovatý ker produkuje jedovaté bobule. Je to „taký, aký sme“.“ Táto ľudská situácia je univerzálna; každý sa do nej narodí. Je to ťažká situácia, pretože človek, ponechaný sám sebe, si viac-menej neuvedomuje skutočný problém a nedokáže si pomôcť, pretože mu chýba perspektíva, aby videl sám seba, a moc oslobodiť sa od toho, čo ho ničí. Má dojem, že potrebuje byť zachránený pred tým, čo ho desí – pred nebezpečenstvom, hanbou, zlyhaním, bolesťou a smrťou. Čo nevidí, je, že potrebuje byť zachránený pred sebou samým.“ (Tamtiež, s. 199).

„Niektorí ľudia popierajú ľudskú zodpovednosť za hriech tým, že hriech hľadajú v spoločnosti namiesto v jednotlivcovi. Vyhlasujú, že človek môže byť hriešnikom, ale nie je zodpovedný za svoje hriechy. Jeho hriešny stav je chybou spoločnosti ako celku. Preto tvrdia, že nikto nikdy nebude musieť niesť zodpovednosť za žiadny osobný hriech. Podľa tohto učenia vina nie je individuálnou záležitosťou; hriech je len nešťastným stavom spoločnosti.“ (Tamtiež, s. 194).

Biblia je však v tomto bode veľmi explicitná a uvádza, že každý z nás bude stáť sám pred Božím súdom, aby sme sa zodpovedali za seba. Budeme súdení Božím slovom a ani priatelia, ani spoločnosť sa s nami nemôžu podeliť o našu vinu alebo odmenu.

OTÁZKY Z LEKCIE

V akých okolnostiach boli Adam a Eva na počiatku? Genesis 2:7-15.
Ako stratili svoje právo na raj? Genesis 3:1-19.
Aký bol prirodzený stav človeka od čias Adama? Rimanom 5:12-14.
Aký je stav človeka mimo Ježiša Krista? Genesis 6:5; Rimanom 1:21-25.
Sme všetci takí, alebo existujú nejaké výnimky? Rimanom 3:10, 23; Izaiáš 53:6.
Aký je náš prirodzený sklon, keď sa stretneme s vlastnou hriešnosťou? Genesis 3:11-13; 1. Samuelova 15:13-15.
Kedy sa dostávame pod trest za hriech? Žalm 51:5; Rimanom 3:23; Rimanom 5:12.
Aký je stav nášho vzťahu k Bohu a večnosti? Rimanom 1:32; Efezanom 2:1-3.
Je možné zmeniť svoju telesnú prirodzenosť sami? Jeremiáš 13:23; Rimanom 7:14-23.
Aké je naše jediné riešenie tohto problému? Rimanom 7:24-25; Rimanom 8:1-4.

Lekcia 11 – SPÁSA

Čítanie z Písma: Efezanom 2.

Verš na zapamätanie: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru; a to nie z vás, je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ Efezanom 2:8-9.

ÚVOD

Keď boli Adam a Eva umiestnení v záhrade Eden, dostali všetko potrebné pre šťastný a prosperujúci život. Mali nielen všetko na uspokojenie svojich fyzických potrieb, ale mohli aj osobne komunikovať so svojím Nebeským Otcom.

Keď hrešili, nielenže stratili toto všetko pre seba, ale odsúdili celé ľudstvo na záhubu. Hriech Adama a Evy musel byť pre Boha veľkým sklamaním. Stvoril ich na svoj obraz ako svoje najväčšie stvorenie, len aby ho potom neposlúchali. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo. Muži a ženy stále odmietajú Jeho cesty, aby nasledovali svoje vlastné sklony.

Ale Boh nás miluje natoľko, že napriek našej bezcennosti poslal svojho jednorodeného Syna ako obetu, aby nás vykúpil. Jediné, čo od nás žiada, je, aby sme uverili a prijali Jeho dar a potom nasledovali Jeho vedenie.

Pripravil kráľovstvo pre tých, ktorí prijmú Jeho dar. „A počul som z neba mocný hlas, ktorý hovoril: Hľa, Boží stánok je s ľuďmi a bude bývať s nimi. Oni budú jeho ľudom a sám Boh bude s nimi a bude ich Bohom. Boh im zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude, ani žiaľu, ani kriku, ani bolesti už viac nebude, lebo prvé veci sa pominuli.“ Zjavenie 21:3-4.

Po celú večnosť bude Boh prebývať medzi svojím ľudom. Toto Adam a Eva stratili, ale skrze Ježiša Krista, nášho Pána, bude pre svätých obnovený raj.

Keď sa snažíme pochopiť všetky požehnania, ktoré sú pre nás pripravené, cítime sa ako Dávid. „Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si ustanovil, čo je človek, že naň pamätáš? a syn človeka, že ho navštevuješ? Veď si ho urobil o niečo menším od anjelov a korunoval si ho slávou a cťou. Ó, Hospodine, náš Pán, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ Žalm 8:3-5, 9.

OTÁZKY Z LEKCIE

Prečo človek potrebuje spasiteľa? Rimanom 9:32; Efezanom 2:12; Malachiáš 4:1.
Od koho pochádza spása? Žalm 3:8; Žalm 98:2, 3.
Čo motivuje Boha, aby udelil spásu hriešnemu človeku? Ján 3:16; Rimanom 5:6–10.
Akú úlohu zohráva Ježiš v našej spáse? Hebrejom 2:9, 14; 1. Petra 2:21–25.
Čo musíme urobiť, aby sme toto požehnanie získali? Skutky 2:37, 38; Skutky 16:30, 31.
Čo dostaneme, keď prijmeme Ježiša ako svojho Spasiteľa? Rimanom 4:3-7; Rimanom 5:10, 11.
Čo robí Ježišova krv s našimi hriechmi? Izaiáš 1:18; Žalm 51:7, 10, 11.
Aké ďalšie výhody z toho máme? Žalm 51:12; Izaiáš 12:2, 3; Ján 14:27; 2. Tesaloničanom 3:16.
K čomu by nás to malo viesť? Žalm 107:2; Lukáš 8:38–40.
Mala by spása priniesť zmenu v spôsobe nášho života? 1. Jána 3:2-7; Rimanom 6:11-14.

Lekcia 12 – STAV MŔTVYCH

Čítanie z Písma: Jób 14.

Verš na zapamätanie: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas a vyjdú; tí, čo konali dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo konali zle, budú vzkriesení pre zatratenie .“ (Ján 5:28-29)

ÚVOD

Biblia nás varuje pred učením sa pohanských ciest a prijímaním ich viery (Jeremiáš 10:2). Platón (427 – 347 pred Kr.), grécky filozof, bol veľmi vplyvnou osobou vo svojej a nasledujúcich generáciách. „Platónizmus bol po mnoho storočí dominantnou filozofiou európskej civilizácie. Mnohí učenci tvrdia, že Platón mal väčší vplyv na myslenie človeka v západnom svete ako ktorýkoľvek iný človek v pohanstve“ (Alva Huffer, Systematic Theology, The Restitution Herald: Oregon, Illinois, 1969, s. 149).

„Platón veril v preexistenciu, ako aj v nesmrteľnosť duše. Veril, že hmota je zlo. Učil, že duša je znečistená telom a zemou. Tvrdil, že očistenie sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď sa ľudská duša oslobodí od tela a bude prebývať oddelene od zeme“ (tamtiež, s. 150).

Koncept nesmrteľnej duše pochádza z pohanstva, no dodnes ho zastáva mnoho cirkví. Platónovo presvedčenie, že hmota je zlo, sa často odráža v dnešnej náboženskej literatúre. Typický článok, ktorý sa odvoláva na duše, ktoré po smrti idú do neba, by mohol uvádzať: „Ako škrupina vajíčka praskne, aby uvoľnila kuriatko vo vnútri, tak musí aj vaše telo ustúpiť, aby uvoľnilo Božie dieťa vo vnútri... čo sa týka tých svätých, ktorí už zomreli a boli uvoľnení zo svojich tiel...“

Biblia sa veľmi jasne vyjadruje o stave človeka po smrti. Učí, že smrť je ako spánok, v ktorom človek nemôže myslieť, cítiť ani si pamätať. To sa zhoduje s lekárskou vedou, pretože keď ľudský mozog prestane fungovať, prestanú fungovať všetky myšlienky a pocity. Neexistuje žiadne vedomie okrem aktívneho, živého mozgu.

Biblia má veľa čo povedať o odmene svätých. Ale všetko sa točí okolo Ježišovho návratu a zmŕtvychvstania. Ak by si svätí v súčasnosti užívali nebeskú blaženosť, zmŕtvychvstanie by bolo len antiklimaxom namiesto slávneho návratu svätých domov. Ísť do neba po smrti by bolo ako prísť neskoro na oslavu po tom, čo všetci oslavovali celé hodiny. Biblia má oveľa lepší program. Spoločne povstaneme, aby sme sa stretli s Ježišom, a všetci svätí všetkých vekových kategórií ho budú uctievať a radovať sa.

Tesalonickí svätí sa obávali o osud spravodlivých milovaných, ktorí zomreli. Apoštol Pavol ich utešil vysvetlením, že vstanú, aby sa stretli s Pánom pri Jeho príchode spolu so živými svätými. Ak už boli v nebi, prečo ich touto myšlienkou neutešil? Neboli v nebi, a tak ich Pavol poukázal na slávne zmŕtvychvstanie všetkých svätých, ktoré sa uskutoční pri Jeho návrate.

OTÁZKA Z LEKCIE

Ako je smrť opísaná v Biblii? 1. Tesaloničanom 4:13; Žalm 13:3; Daniel 12:2.
Čo sa stane s našimi myšlienkami, keď zomrieme? Žalm 146:3-4; Kazateľ 9:4-6, 10.
Všeobecne sa verí, že mŕtvi pozorujú svojich blízkych z neba. Súhlasí to s Bibliou? Žalm 6:4-5; Jób 14:21.
Dávid zomrel okolo roku tisíc pred Kristom. Kde bol podľa Petra za svojho času? Skutky 2:29, 34.
Ako dlho zostanú svätí v hrobe? Jób 14:12-14; Zjavenie 20:4; 1. Korinťanom 15:22-23.
Kto spôsobí, že mŕtvi budú vzkriesení? Ján 5:28-29; 1. Tesaloničanom 4:15-17; 1. Korinťanom 15:51-57.
Čo prinesie so sebou? Matúš 16:27; Zjavenie 22:12.
Aké telá budeme mať? Žalm 17:15; 1. Jánov list 3:1-2.
Čo budeme robiť, keď budeme vzkriesení? Zjavenie 7:9-12
Mnoho ľudí verí, že tí, ktorí zomreli, v tomto čase chvália Boha v nebi. Čo o tom hovorí Biblia? Žalm 115:17.

Lekcia 13 – TREST ZLÝCH

Čítanie z Písma: Zjavenie 20:7-15

Verš na zapamätanie: „Ak ťa pohoršuje tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď ju od seba, lebo je pre teba lepšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, a nie aby bolo celé tvoje telo uvrhnuté do pekla.“ (Matúš 5:30)

ÚVOD

„Biblická doktrína o pekle je téma, ktorá je často nepochopená. Prevládajúca falošná teória hovorí, že peklo je miesto horiace ohňom a sírou, kde sú hriešnici po smrti mučení. Podľa tohto názoru, keď hriešnik zomrie, jeho neviditeľná, nehmotná, nesmrteľná „duša“ ide na toto miesto nekonečného utrpenia. Hriešnik, tvrdia ľudia, ktorí túto teóriu učia, zažíva neopísateľnú bolesť a utrpenie v ohnivých mukách pekla po celú večnosť. Táto teória je nepravdivá; je nebiblická.“.

„Náuka o nekonečnom mučení hriešnikov je založená na falošnom učení o nesmrteľnosti duše. Človek nemá vedomú, nehmotnú podstatu, ktorá by naďalej žila po smrti. Človek je v smrti v bezvedomí. Človek musí byť nažive, aby zažil mučenie a bolesť. Ak by takéto horiace peklo existovalo a mŕtvy človek by bol doň umiestnený, nič by o ňom nevedel, pretože ‚mŕtvi nič nevedia‘. Živý človek môže zažívať bolesť prostredníctvom funkcie svojho nervového systému a mozgu, častí svojho tela, ktoré sú po smrti pochované v hrobe. Hriešnik nemôže cítiť žiadne mučenie, ak jeho mozog a nervový systém nefungujú.“.

„Biblia spomína ‚večný trest‘ (Matúš 25:46), ale nie ‚večné potrestanie‘. Zlí budú zničení navždy v druhej smrti. Budú potrestaní večným zničením z Pánovej prítomnosti“ (2. Tesalonickým, 1:9)“ (Tamtiež, s. 160).

„Za hradbami Jeruzalema v čase apoštolov sa nachádzala horiaca hromada odpadkov nazývaná ‚údolie Hinnom‘ alebo ‚gehenna‘. Gehenna bola spaľovňa odpadkov v starovekom Jeruzaleme. Do tohto údolia sa hádzali odpadky, smeti a mŕtve zvieratá, aby ich spálil oheň. Oheň horel, pokiaľ bol materiál, ktorý mohol spáliť. Samotný odpad spálil, ale oheň horel ďalej, keď spálil ďalší odpad. V údolí Gehenna dnes nie je oheň. Bol uhasený pred stáročiami. Údolie sa už nepoužíva ako spaľovňa.“.

„Oheň gehenny bol považovaný za symbol súdu a zničenia. Ježiš použil oheň gehenny ako ilustráciu konečného zničenia bezbožných. Oheň gehenny sa vzťahuje na ohnivé jazero, ktoré predstavuje druhú smrť (Zjavenie 20:14-15)“ (Tamtiež, s. 163, 164).

OTÁZKY Z LEKCIE

Aký bude konečný trest pre zlých? Matúš 13:37–42.
Aký bude výsledok tohto spálenia? Matúš 3:12; Malachiáš 4:1, 3.
Aká je všeobecná viera o treste zlých? Marek 9:43-48.
Znamená to, že oheň nikdy nezhasne? Júda 1:7; 2. Petra 2:6.
Aký bol konečný výsledok Sodomy? Lukáš 17:29-30; Genesis 19:27-28.
Aký bude konečný výsledok pre bezbožných v deň súdu? Matúš 7:13; 2. Tesaloničanom 1:7-10. Ako sa nazýva toto konečné zničenie? Zjavenie 20:14; Zjavenie 2:11; Rimanom 6:23.
Sú teraz trestaní bezbožní mŕtvi? Jób 3:11, 17; 2. Petra 2:9.
Všeobecne sa verí, že v pekle je potrestaná iba duša. Súhlasí to s Bibliou? Matúš 5:29-30. Čo sú to červy, o ktorých sa hovorí v Markovi 9:46?
Aký je ďalší biblický názov pre toto „peklo“? Zjavenie 20:14-15.
Čo je ešte v našej Biblii preložené ako „peklo“? Izaiáš 14:15-17. Boli spravodliví ľudia v tomto pekle? Skutky 2:25-27; Jonáš 2:2; Žalm 18:4-5.