Nedeľa: Celý národ v nebezpečenstve: Ezechiel 33:1-20
Verní strážcovia nie vždy volajú to, čo ľudia chcú počuť, ale volajú pravdu napriek verejnej mienke. Ani jeden z Božieho ľudu nebol vynechaný mimo Božieho skúmania. Každý život bol preskúmaný a pravda bola otvorene povedaná: bez individuálneho pravého pokánia by zahynuli. Pokánie si vyžaduje viac než len ľútosť (len „ľutovať“) alebo výčitky svedomia (ľutovať a cítiť biedu za svoje činy). Pravé pokánie zahŕňa aj akt vôle, odpor k tomu, čo sme urobili, zrieknutie sa svojho hriechu a podriadenie sa Bohu, aby trvalo a dôkladne zmenil svoje cesty.
Pondelok: Ľudia zeme: Ezechiel 33:21-29
Tých pár Židov, ktorí zostali v judskej krajine, aby sa o ňu starali pre svojich väzniteľov, sa cítilo nejako výnimočne, keď im bola pridelená takáto úloha. Ezechiel však odhaľuje ich ohavnosti konkrétnymi slovami: (1) jedenie mäsa s krvou; (2) uctievanie modiel; (3) vražda; (4) spoliehanie sa na násilie; (5) a iné hriechy, ako napríklad cudzoložstvo. Za svoje hriechy mali zomrieť mečom, zvieratami alebo morom. Judská krajina mala byť neúrodná.
Utorok: Vyhnanci v Babylone: Ezechiel 33:30-33
Noc predtým, ako sa vyhnanci v Babylone dozvedeli o páde Jeruzalema a zničení chrámu, Boh rozviazal Ezechielovi pery, aby mohol normálne hovoriť. Okrem prorockého posolstva bol medzi ľuďmi asi sedem a pol roka nemý! Ale malo sa stať niečo zvláštne, takže prorokove ústa boli potrebné na vykonávanie pastoračnej práce okrem prorockého posolstva. Keď vyhnanci dostali správu o Jeruzaleme, uvedomili si, že medzi nimi bol skutočný prorok. Ich názor na neho bol povýšený ďaleko nad názor náboženského „zabávača“
Streda: Vykorisťovanie oviec: Ezechiel 34:1-10
Králi a úradníci v Judsku boli často označovaní ako „pastieri“. Ich zodpovednosťou bolo poskytovať ľuďom náležitú starostlivosť, chrániť ich a postarať sa o nich. Väčšina týchto vodcov bola mimoriadne sebecká, zneužívala a vykorisťovala ľudí pre svoj vlastný zisk. Zanedbané stádo sa stáva rozptýleným stádom. Rozptýlené stádo sa stáva ľahkým terčom pre predátorov. Božie srdce lásky zasahuje, aby odhalilo zlyhania vodcov.
Štvrtok: Záchrana stáda: Ezechiel 34:11-22
Aká nádej bola pre Božie zneužívané a rozptýlené stádo? Nádej na všemocného Boha samotného! Ezechiel hovorí dokonca aj za hranicami návratu vyhnancov späť do zasľúbenej krajiny a prorokuje o konci času, že Pán zhromaždí svoje stádo „...zo všetkých miest, kam boli rozptýlení v oblačný a tmavý deň“ (Ezechiel 34:12). Jedného dňa dôjde k doslovnému opätovnému zhromaždeniu a vzácnemu zjednoteniu Izraela.
Piatok: Ochrana stáda: Ezechiel 34:23-31
Poukazujúc na budúci čas, keď sa Boží ľud bude tešiť z „spŕšky požehnania“ a bude sa o nich starať dokonalý vládca/pastier (ich Mesiáš-Kráľ), dostáva ľud uistenie, že bude bývať v chránenom bezpečí. V budúcom kráľovstve sa Boh usmeje na svoj ľud a bude prebývať medzi nimi!
Sobota: Hriechy Edomu: Ezechiel 35:1-15
Pán sa vracia k svojim súdom nad Edomčanmi (potomkami Ezaua) a pridáva niektoré detaily. Pretože Edomčania prechovávali neustálu nenávisť voči Izraelu, Boh chcel z krajiny Edomčanov urobiť večnú púšť. Chamtiví po zemiach Judska a Samárie sa pridali k Babylončanom a zaútočili na Jeruzalem. Boh nezabudne!