Verš na zapamätanie: „Ak budeš verne poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš dôsledne zachovávať všetky jeho prikázania, ktoré ti dnes prikazujem, Hospodin, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy zeme. Všetky tieto požehnania prídu na teba a dostihnú ťa, pretože budeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha.“ Deuteronómium 28:1-2
Čítanie z Písma: Matúš 7:24-27
Úvod:
Keď čítame tento týždeň biblický úryvok a premýšľame o poslušnosti, chápeme, že aj týmto formalizovaným sľubom Abramovi Boh bezpodmienečne miloval, a napriek tomu mu prikázal aj určité požiadavky. Boh im prikázal, aby sa presťahovali do novej krajiny, aby boli požehnaním pre ostatných, aby kráčali pred Ním a boli bezúhonní, a povedal im, čo majú robiť, aby to bolo znamením zmluvy medzi nimi. Vďaka Abramovej vernej poslušnosti Božím prikázaniam Abram obstál v skúške, pretože veril a poslúchal. Čo iné od nás Boh dnes žiada okrem poslušnosti?
U ľudí je dôležitá „vôľa“, veľmi dôležitá je aj „nechcenie“. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej lekcii, Boh nám dal dar slobodnej vôle, schopnosť robiť nezávislé rozhodnutia. Samotný akt rozhodovania však naznačuje, že takéto rozhodnutia môžu byť nesprávne rovnako často, ako správne. Ak chceme zhrnúť výhody a nie kliatby našich rozhodnutí, bolo by múdre, keby sme ich robili v rámci poslušnosti Bohu. Keďže sme ľudia, môžeme sa mýliť aj vtedy, ale ak zvážime, ako Boh môže hodnotiť naše rozhodnutia, určite budeme pri nich oveľa opatrnejší.
Kedy už niekto z nás prerastie potrebu byť niekomu poslušný? Neexistuje nejaká autorita nad rôznymi aspektmi nášho života? Všetci musíme poslúchať zákonné orgány, pokiaľ ide o rýchlosť, zákony, územné plány atď. A radšej by sme nemali neposlúchať príkaz platiť dane, pokiaľ nechceme stráviť nejaký čas vo väzenskej cele. Boh vyžaduje poslušnosť od všetkých ľudí. Ak sa rozhodnú neposlúchať Ho priamo, stále Ho musia poslúchať prostredníctvom štátnych úradníkov, ktorých ustanovil. O koľko jednoduchšie je „slúžiť cisárovi“, keď sme najprv prisahali vernosť Autorovi všetkého zákona. O koľko ťažší je život pre tých, ktorí to neurobia.
Je to reakcia poslušnosti, ktorá kvalifikuje ľudí s veľkou vierou. Abrahám a Sára verili Bohu; poslúchali Ho bez ohľadu na následky. Práve tento druh ochotnej dôvery sa Bohu páči, nič menej nestačí. Tí, ktorí nemajú vieru, nedokážu vidieť za fyzický svet okolo seba a sú slepí voči tomu, čo Boh robí; ale tí, ktorí otvoria svoje duchovné oči, môžu vidieť duchovné reality, ktoré presahujú tento svet. Dúfajú v Božiu silu a v Jeho vernosť a potom v tejto nádeji nájdu silu vytrvať. Pokiaľ ide o vieru, svet sa im vysmieva. Viera nikdy nie je jednoduchá, ale čím viac sme presvedčení o realite všemohúceho a všemohúceho Boha, tým viac naša dôvera porastie a tým menej nás premôžu pochybnosti a pokušenia.
Študijné otázky:
- Abrahám prešiel jednou z najprísnejších skúšok poslušnosti, aké mohol Boh od človeka požadovať. Aká bola odmena za jeho poslušnosť? Genesis 17:5-6; 22:15-18; Hebrejom 11:8-12.
- Čo sa stalo Áronovým synom, keď neposlúchli Hospodinove prikázania? Levitikus 10:1-3; Numeri 3:2-4.
- Neposlušnosť vždy spôsobí nejakým spôsobom katastrofu. Aká katastrofa postihla dom Éliho? 1. Samuelova 2:12-17, 27-36; 1. Samuelova 4:10-11. Poznámka: Éliho synovia zneuctili Boha tým, že si svoje kňazské povinnosti plnili s neúctou a neúctou. Éli svojich synov varoval pred Božím súdom, ale nikdy ich za ich hriechy skutočne nepokarhal. Zanedbávaním svojej rodičovskej povinnosti v skutočnosti uprednostňoval svojich synov pred Bohom. Prorok predpovedal zničenie kňazskej rodiny, čo sa nakoniec naplnilo, keď bolo kňazstvo v čase Šalamúna prenesené na rodinu Cádoka (pozri 1. Kráľov 2:26-27).
- Čo sa stalo s neposlušnými Izraelitmi, ktorí vyšli z egyptského zajatia? Numeri 14:26-38; 1. Korinťanom 10:1-11. Poznámka: Božia disciplína voči neposlušným Izraelitom by mala kresťanom slúžiť ako upozornenie, že Boh potrestá hriech svojho ľudu.
- Aké sú Božie pocity voči poslušným a neposlušným? Príslovia 12:1-3; 15:9; 1. Samuelova 15:17-26. Poznámka: Saul ospravedlňoval svoju neposlušnosť obviňovaním ľudu, ale Samuel zdôrazňoval, že úprimnosť a poslušnosť sú predpokladmi pre uctievanie, ktoré sa páči Bohu. Saul si neuvedomil, že nie je suverénnym a nezávislým vládcom, ale je zástupcom Božej kráľovskej prítomnosti. Saul neposlúchol Boha až príliš často a pre neho nebolo návratu.
- Aké dobré napomenutie dal Mojžiš Izraelu? Deuteronómium 4:1-10; Ezechiel 20:11. Poznámka: Žitím v poslušnosti Bohu sa Izrael stal svojím spôsobom života, vládou a spoločnosťou protikultúrnou silou. Kvalita fyzického a duchovného života kresťana na zemi súvisí s jeho alebo jej poslušnosťou živému Bohu. Božie súdy a ustanovenia boli dané nám, Jeho ľudu, ako prostriedok na udržanie nášho vzťahu s Bohom, nie ako základ pre upevnenie našej spásy.
- Bol Ježiš poslušný svojmu Otcovi v nebi? Dal nám Ježiš príklad? Marek 14:36; Ján 5:24-30; Rimanom 5:18-19; Filipanom 2:5-11; Hebrejom 5:5-10. Poznámka: Oddelenie medzi Duchom a telom je skutočné a naša ľudská prirodzenosť, aj po obrátení, bojuje proti Božiemu dielu. Kristus úspešne uskutočnil Boží plán pre Neho; znášal utrpenie a pokušenie, aby mohol skutočne pôsobiť ako náš Veľkňaz. Zažil všetko, čím si človek na tejto zemi prechádza, vie, aké ťažké je úplne poslúchať Boha; rovnako ako chápe príťažlivosť pokušenia, no napriek tomu zotrval v poslušnosti. Mohli sme si priať lepší alebo úplnejší príklad?