Biblický text: Jób 22:1-24:25
Verš na zapamätanie: „On však pozná moju cestu, keď ma vyskúša, vyjdem ako zlato. Moja noha sa drží jeho krokov, jeho cestu strážim a neodbočujem. Neodbočujem od prikázania jeho pier, slová jeho úst si vážim viac ako svoj nevyhnutný pokrm.“ —Jób 23:10-12
Úvod:
V treťom kole Elifaz a Bildad uzatvárajú svoje argumenty s množstvom opakovaní. Zófar mlčí. Elifazove otázky majú ukázať, že Boh nepotrebuje Jóba ani nič, čo má alebo robí, vrátane jeho bezúhonných ciest. Potom sa púšťa do dlhej tirády, v ktorej Jóba obviňuje z hrubej skazenosti – prijímania nekalých záväzkov od chudobných, odmietania vody unaveným, chleba hladným, násilného zaberania pôdy a utláčania vdov a sirôt. Skutočnosť bola iná, pretože Jób preukázal veľké sociálne uvedomenie a bol štedrý vo svojej charite. Elifaz má v tejto svojej poslednej výzve pre Jóba skutočne niekoľko vynikajúcich slov: „Teraz sa s Ním zoznám a maj pokoj;“ (Jób 22:21) „Áno, Všemohúci bude tvojím zlatom a tvojím vzácnym striebrom;“ (Jób 22:25) a „aby svetlo svietilo na tvoje cesty“ (Jób 22:28). Tieto slová sú nielen krásne, ale aj pravdivé – to znamená pre kajúcneho hriešnika, ktorý sa vracia k Všemohúcemu a odstraňuje od seba neprávosť. Jediný problém je, že Jób nežil v hriechu.
Jób odpovedá trpkou sťažnosťou; keby len mohol prísť k Božiemu trónu a nájsť Ho. Jób je presvedčený, že ak by sa mohol priblížiť k Pánovi, musel by uznať, že Jób je spravodlivý, a tak by bol navždy oslobodený od svojho Sudcu. Medzitým jedinečný a zdanlivo svojvoľný Boh robí všetko, čo si jeho duša želá, a Jób sa Ho bojí, ba dokonca desí, pretože Boh oslabil Jóbovo srdce. Keďže pred Všemohúcim nie je nič skryté, Jób nechápe, prečo svojim trom priateľom nedáva riešenie problému prosperity bezbožných. Napriek tomu, že títo bezbožní hriešnici by mali byť na zemi prekliati a nemali by sa na nich viac spomínať, Boh im dáva bezpečie. Jób tvrdí, že bezbožní neumierajú o nič násilnejšie ako ktokoľvek iný.
Štúdium Slova
Štúdium lekcie
- Elifaz apeloval na Jóba tradičnou, no zjednodušenou doktrínou pokánia: ak by bol Jób ochotný vrátiť sa k Bohu, prijať poučenie z Jeho slova, pokoriť sa a odstrániť hriech zo svojho života a opustiť svoju dôveru v pozemské veci a urobiť si Boha svojou radosťou, potom by ho Boh určite vyslobodil zo všetkých problémov a úspech by nasledoval každé jeho úsilie. Vymenujte aspoň dve chyby v Elifazovej teológii. Nápoveda: prosperita, motivácia, hriešnosť (Jób 22:1-31; Hebrejom 11:37-39; Jób 1:9-11)
- Elifaz vymenoval hriechy, o ktorých si myslel, že sa ich Jób musel dopustiť. Vysvetli, ako diabol pracuje prostredníctvom ľudí, aby zdiskreditoval vzťah človeka s Bohom. (Jób 22:12-20)
- Čo spôsobilo, že Jób smútil viac ako strata jeho prosperity a rodiny? (Jób 23:1-12; Žalm 42:1-2; 63:1)
- Ako sa Jób pozeral na svoje utrpenie v súvislosti so vzťahom s Bohom? (Jób 23:13–17; Genesis 22)
Aplikácia Slova
Jób si kladie dve otázky: 1) Prečo Všemohúci nestanovuje časy súdu? 2) Prečo musia tí, ktorí Ho poznajú, márne očakávať takéto dni? (Jób 24:1-25) Ako môžeme reagovať vo svetle toho, čo Starý a Nový zákon hovoria o súde? (Izaiáš 2:12; 3:18; Joel 1:15; 2:1, 11; Skutky 17:31; Rimanom 2:16; Hebrejom 10:30; 12:23; 1. Petra 4:5; Zjavenie 20:4)