Biblický text: Jób 3:1-7:21
Verš na zapamätanie: „Lebo to, čoho som sa veľmi bál, ma postihlo a to, čoho som sa desil, ma postihlo. Nie som v pokoji ani nemám pokoj, nemám odpočinku, lebo prichádza súženie.“ —Jób 3:25-26 (NKJV)
Úvod:
Jób evidentne trpel dlhý, hoci neurčitý čas. Teraz sa v Jóbovom postoji mení. Hoci nepreklial Boha, Jóbove predchádzajúce slová o trpezlivosti a dôvere nie sú zrejmé. Jasne vyjadruje svoje najhlbšie, najvnútornejšie pocity, že by bolo lepšie, keby sa nikdy nebol narodil. Argumentuje, že by toľko netrpel, keby nebol počatý, keby zomrel pri narodení alebo keby zomrel okamžite, keď sa začali jeho problémy. Jób nielenže vníma smrť ako vyslobodenie z biedy, ale tiež naznačuje, že nikdy sa nenarodiť je lepšie ako byť opustený Pánom.
Elifaz, možno najstarší alebo najváženejší z Jóbových priateľov, je Jóbovými slovami evidentne šokovaný. Elifaz v podstate hovorí, že keďže ľudia trpia za zlo, Jób musí zhrešiť. Vyzýva Jóba, aby zavolal ľudí alebo anjelov, aby vyvrátili tvrdenie, že po hriechu nasleduje súd. Elifaz poukazuje na nezvratné spojenie medzi zlom a trestom. Problémy nikdy nie sú bez príčiny. Človek, keďže je hriešny, je predurčený k problémom, rovnako istý ako iskry lietajúce nahor. Podriadením sa trestu Všemohúceho, hovorí Elifaz, ľudia zažívajú božské vyslobodenie z hladomoru, vojnového ohovárania, občianskych nepokojov, nebezpečenstva, sucha, divých zvierat a škôd na úrode. Tešia sa z domáceho pokoja, bezpečia, plodnosti a dlhovekosti.
Jób odpovedá Elifazovi priznaním, že jeho slová boli unáhlené, ale existuje na to dôvod. Jób protestuje, že by sa tak trpko nesťažoval bezdôvodne. Praje si, aby mohol zomrieť, pretože nemá silu vydržať a nemá nádej do budúcnosti. Predlžovať život je zbytočné.
Teraz sa Jób obracia priamo na Pána. Pýta sa Pána, prečo by mal venovať toľko pozornosti bezvýznamnému človeku, obkľúčovať ho, desiť ho nočnými morami, až kým by sa najradšej nedal uškrtiť. Je človek taký veľký, že Boh by mu spôsoboval neustále utrpenie? Aj keby Jób zhrešil, neexistuje odpustenie, keďže aj tak čoskoro zomrie?
Štúdium Slova
Štúdium lekcie
- Jób začal preklínať deň svojho narodenia a svoju biednu existenciu, ale nepreklínal Boha. Vysvetlite rozdiel. (Jób 3:1-19; Matúš 27:46; Jeremiáš 20:14-18; Plač Jeremiáša 3:1-18)
- Jób sa v tomto monológu sedemkrát pýta otázku „Prečo?“. „Prečo?“ je jednoduchá otázka, ale veľmi ťažká na odpoveď. Predstavte si, že Boh by povedal Jóbovi dôvody jeho problémov. Vyriešilo by to jeho problémy? (Jób 3:20-26)
- Vysvetli, čo bolo chybné na Elifazovej teológii a pohľade na svet. (Jób 4:1-21)
- Elifaz hovorí Jóbovi, že by sa mal v skutočnosti radovať z tejto disciplíny od Pána, pretože pokánie prináša obnovenie. Čo si Elifaz myslel, že Jób urobil? Má disciplína iný účel, než priniesť pokánie? (Hebrejom 12:5-11; Príslovia 3:11-12)
Aplikácia Slova
Jób si uvedomil, že jeho utrpenie nakoniec prišlo s Božím vedomím a dovolením. Keď sa pozrieme na Jóbovu skúsenosť a na to, čo hovorí Biblia, aké sľuby máme od Boha, že nás povedie k víťazstvu? (Rimanom 8:35-39; Jakub 5:11; 1. Petra 5:10)