Biblický text: Lukáš 17:1-5
Verš na zapamätanie: „Veľký pokoj majú tí, čo milujú tvoj zákon, a nič ich nepohorší.“ Žalm 119:165
Cieľ hodiny: Zdôrazniť dôležitosť učenia sa odpúšťať.
Odpúšťanie neprichádza prirodzene. Nie je v našej ľudskej prirodzenosti odpúšťať. Ježišovo učenie o odpúšťaní bolo radikálne. Apoštoli boli Ježišovou odpoveďou v Lukášovi 17:4 takí vyzvaní, že volali k Pánovi: „Pridaj nám vieru.“ Ježiš nám dal vedieť, že musíme milovať aj svojich nepriateľov. Odpúšťanie je pre nás aj dnes výzvou.
Ježiš nabádal učeníkov, aby odpustili bratovi, ktorý sa proti tebe sedem ráz za deň prehreší a kajá sa, (Lukáš 17:4). V Matúšovi 18 sa Ježiš zaoberá priestupkami a použil podobenstvo o dvoch sluhoch, aby zdôraznil potrebu odpustenia. Zvýšil počet odpustení bratovi zo sedem na 490, čím zdôraznil ponaučenie, že musíme odpustiť druhým, ak očakávame, že Boh odpustí nám.
Odpustenie si vyžaduje vieru. Modliť sa za tých, ktorí nám ublížili, si vyžaduje zvláštnu dôveru v Boha. Sme však poučení, aby sme boli ochotní odpustiť a milovať bezvýhradne (čo je odpustenie), ak chceme zažiť požehnanie Božej lásky.
Keď prosíme o odpustenie a s vierou prijímame, že nám bolo dané, náš hriech je preč. „Ako je východ vzdialený od západu, tak vzdialil od nás naše priestupky.“ (Žalmy 103:12) Toto obnovenie ducha je zázrakom odpustenia a viery. Keď nám je odpustené, náš duch je obnovený a opäť sa stáva celým a dokonalým. Boh je verný, aby nám odpustil, preto musíme byť verní, aby sme odpúšťali druhým.
„Odpustenie neznamená hľadať si výhovorky ani vysvetľovať, prečo ti niekto urobil to, čo urobil. Odpustenie neznamená zabudnúť na urážku a veriť, že čas bolesť zahojí. Odpustenie neznamená prosiť Pána, aby ti odpustil, že si nahnevaný a zúrivý na osobu, ktorá ti ublížila. A odpustenie neznamená popierať, že si bol zranený, alebo zľahčovať tvoju ranu vzhľadom na to, čo utrpeli iní ľudia. Odpustenie znamená uznať, že si zranený a to, čo ti ten človek urobil, bolo zlé. Ako akt svojej vôle sa rozhodneš odpustiť im urážku a zrušiť dlh, ktorý ti dlhujú, tak ako Boh Otec zrušil tvoj dlh skrze vieru v Ježiša Krista.“1
Kľúčom k udržaniu si odpúšťacieho postoja je príprava. Nechcete čakať, kým sa ocitnete v konfrontácii alebo konflikte, a potom sa snažiť cítiť odpúšťanie. Začnite si budovať odpúšťajúci postoj vo svojom každodennom živote. Začleňte ho do svojej modlitebnej rutiny a nielenže proste Boha, aby vám odpustil vaše chyby, ale aby vám dal srdce lásky, aby ste odpúšťali druhým.
Na začiatku každého dňa sa rozhodnite odpustiť druhým, rovnako ako vám Pán odpustil. Keď prosíte Boha o odpustenie hriechov, pripravte sa na odpustenie druhým. Rozhodnite sa vopred a zvoľte si život v duchu odpustenia. Vyhláste a vyhláste odpustenie ako fakt. Potom požiadajte o pomoc Ducha Svätého a poslúchajte.
Interakcia s Božím slovom:
- Akú istotu máme, že nám Boh odpustí hriechy? 1. Jána 1:9; 2. Kroniky 7:14; Micheáš 7:18-19
- Zamyslite sa nad podobenstvom o dvoch sluhoch v Matúšovi 18:23-35. Ako sa vzťahuje na 21. storočie?
- Aký vplyv má neodpustenie na naše modlitby? Matúš 5:20-26; Marek 11:24-26; 1. Petra 3:7
- Prečítaj si odpoveď učeníkov Ježišovi v Lukášovi 17:1-5. Prečo si myslíš, že reagovali takto?
- Čo by sme mali robiť denne, aby sme si zachovali odpúšťajúci postoj?