Verš na zapamätanie: „Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od ľstivých slov.“ (Žalm 34:13)
Čítanie z Písma: Jakub 3:1-12
Úvod: Prečo má jazyk také kľúčové postavenie, že sa hovorí: „Ak niekto nehreší v slove, je to dokonalý muž a je schopný ovládať celé telo“ (Jakub 3:2). Všetci sme už niekedy sledovali psy, ako sa hrajú a čakajú, kým im hodia palicu. Ich oči vyjadrujú túžbu utiecť a okrem toho počujú len kňučanie alebo štekanie. Sú nemí.
Dar reči je skutočný poklad, úžasný dar od Boha. Z vedeckého hľadiska je veľmi zaujímavý. Pľúca, ktoré dodávajú kyslík do krvi, sa používajú ako mechy a tlačia vzduch nahor, kde ho možno manipulovať hrdlom, jazykom atď. Tento proces je veľmi zložitý. Predpokladajme, že sa rozhodneme vysloviť písmeno „A“, časť mozgu o tom rozhodne a podobne ako veľký moderný elektronický počítač vyšle príkaz do inej časti mozgu, ktorá riadi svaly a jazyk, aby vytvorili zvuk „A“. Tento proces je zázrak, nad ktorým sa dá zamyslieť.
Boh nám dal nielen schopnosť vysielať, ale aj prijímať. Zvukové vlny rôznych dĺžok dopadajú na bubienok, odkiaľ sa elektronicky prenášajú do mozgu, kde sa triedia do myšlienok.
Povaha a kvalita reči v porovnaní s činmi rúk a nôh posúvajú jazyk na vyššiu úroveň. Môžeme na niekoho vystreliť šíp, vidíme, ako letí a zraňuje alebo dokonca zabíja. Podobne aj reč posiela svoje neviditeľné šípy vzduchom a tie môžu zraniť alebo dokonca zabiť vnútorného človeka. Nahnevaný chlapec môže vyhodiť odpadky na trávnik suseda, ale jeho rodičia ho môžu požiadať, aby ich upratal. Slová naopak vychádzajú rýchlosťou zvuku, sú neviditeľné, ale majú silu liečiť alebo zraňovať. Do piatich sekúnd sú míľu ďaleko, navždy preč – nikdy ich nemožno nájsť. Môžeme napísať nepríjemný list, ale môžeme ho zahodiť skôr, ako príde poštár, nie však so slovami.
Niet divu, že Otec povedal: „Nech je vaša reč vždy s ľúbosťou, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako máte odpovedať každému človeku“ (Kolosanom 4:6)? A opäť: „Nech sú slová mojich úst a rozjímanie môjho srdca príjemné v tvojich očiach, Hospodine, moja sila a môj Vykupiteľ“ (Žalm 19:14).
Otázky na lekciu:
- Prečo Jakub nepovzbudzuje mnohých, aby sa stali majstrami alebo učiteľmi? Jakub 3:1. Učitelia si často neuvedomujú svoju veľkú zodpovednosť; ich väčší vplyv sa premieta do väčšej zodpovednosti. Matúš 12:35-37; Lukáš 6:45.
- Čo sa hovorí o človeku, ktorý nikdy neuhreší slovom, čo je aj schopný urobiť? Jakub 3:2. Poznámka: Dokonalosť sa tu vzťahuje na zrelosť. Pozri aj Matúš 5:48 a Kolosanom 1:25, 28-29.
- Aké prirovnania sú uvedené v Jakubovi 3:3-5? Žalm 32:9. Poznámka: Boh nás nechce uzdiť ako koňa, očakáva, že jeho služobníci budú reagovať promptne a z vlastnej vôle.
- Ktorému údu tela sa podobá malé kormidlo, ktoré otáča loďou? Jakub 3:5. Čím sa chváli tento malý úd? Či môže skutočne vykonať veľké dielo? Kolosanom 1:28-29; Príslovia 14:29; Príslovia 15:18; Príslovia 16:32; Príslovia 19:11.
- Hovorí Jakub v Jakubovi 3:6 o jazyku kresťana? Ako Jakub nazýva jazyk medzi našimi údmi? Čo robí taký jazyk pre celé telo? Matúš 5:10-11, 18.
- Ktoré veci, ktoré človek skrotil, spomína Jakub? Jakub 3:7; Genesis 1:26; Genesis 9:2; Žalm 8:6.
- Čo nemôže skrotiť žiaden človek? Jakub 3:8; Žalm 140:1-3. Niet teda nádeje na skrotenie jazyka? Izaiáš 6:5-8.
- Nie je dôvodom na hlbokú ľútosť, že ten istý jazyk môže velebiť Boha Otca a zároveň preklínať človeka stvoreného na Boží obraz? Jakub 3:9. Akými slovami Jakub vyjadruje svoj nesúhlas s takýmito dvojakými rečami? Jakub 3:10.
- Akú otázku kladie Jakub ohľadom toho istého jazyka, ktorý vyjadruje oboje – žehnanie aj kliatbu? Jakub 3:11-12; Príslovia 16:23-24.
- Poznali ste niekedy prameň sladkej aj slanej vody? Matúš 7:16-20.