Čítanie z Písma: Matúš 28:1-10, 16-20
Verš na zapamätanie: „A toto evanjelium o kráľovstve bude kázané po celom svete na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14)
Úvod: V biblických dejinách existovalo obdobie, keď sa zdalo, že Boh sa zaoberá takmer výlučne izraelským národom. Počas Kristovej služby však bolo možné vidieť, ako národný aspekt Božieho plánu pre Izrael upadá do relatívneho zabudnutia a stáva sa druhoradénym voči plánu, ktorý mal Boh na zjavenie svojej spásy celému ľudstvu.
V súlade s touto celosvetovou ponukou začal Kristus učiť svojich učeníkov, aká rozsiahla bude jeho účinnosť. Prikázal im: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca, aj tie musím priviesť a budú počúvať môj hlas a bude jeden ovčinec a jeden pastier“ (Ján 10:16). Aby Boh túto záležitosť ďalej objasnil, dal apoštolovi Petrovi videnie, v ktorom odhalil túto nesmierne dôležitú pravdu. Po tomto zjavení od Boha mohol Peter potvrdiť: „V pravde poznávam, že Boh nehľadí na osobu, ale v každom národe je mu milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (Skutky 10:34-35).
S takto vydláždenou cestou mohol prvý zbor začať rozširovať svoj vplyv a niesť svoje posolstvo za hranice Izraela. Príkaz, ktorý dal Ježiš ísť do celého sveta, sa stal zrozumiteľným pre mysle, ktoré sa už nezaoberali zachovávaním národných rozdielov. „Nedotknuteľní“ zo Samárie, poverčiví pohania Malej Ázie a polyteistickí Gréci sa s nimi mali podieľať na tejto úžasnej spáse. A tak sa stalo, že Cirkev v prvom storočí vzala Ježišove príkazy doslovne a začala Ho a Jeho kráľovstvo hlásať všade.
Potreba evanjelia je tiež mnohostranná potreba. Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby učili národy „zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Matúš 28:20). Tento príkaz zahŕňa veľa. Musíme vedieť, čo Ježiš učil, čo robil a za čo sa modlil. Jeho učeníci, v poslušnosti tomuto príkazu, napísali veci, ktoré si Ježiš želal, aby sme učili národy, a Duch Svätý ich zachoval pre naše poučenie.
V Novom zákone sa kladie veľký dôraz na misie, domáce aj zahraničné, a určite sú žiaduce účinné spôsoby evanjelizácie vo všetkých oblastiach sveta. Božia Cirkev bude chcieť byť v tomto veľmi dôležitom úsilí dobrým správcom svojho času a talentov.
Otázky na lekciu:
- Boli izraelskí kresťania prekvapení, keď si konečne uvedomili, že evanjelium má ísť aj k pohanom? Skutky 10:45; 11:16-18.
- Snažil sa Ježiš pripraviť svojich učeníkov na toto „univerzálne“ rozlíšenie evanjelia? Ján 10:16; 12:46-47; Marek 11:17; Matúš 10:10-14; 19:28; Lukáš 22:28-30.
- Aký prísľub si môžeme nárokovať, keď vykonávame misijnú prácu v Ježišovom mene? Matúš 28:20.
- Ako došlo k prvému rozmiestneniu misionárov v ranej cirkvi? Skutky 8:1-4.
- Ako Pavol ukázal, že zodpovednosti „strážcu“ (Ezechiel 3:17-21) sa stále vzťahovali na ranú cirkev a jej misionárov? Skutky 13:49-52; 20:26-27.
- Kto alebo čo určuje oblasť, v ktorej môžeme vykonávať svoju misionársku prácu? Skutky 13:2-4; 15:7; 16:6-10; Galaťanom 1:15-17.
- Sme povinní osloviť iba konkrétnu rasu alebo časť spoločnosti? Rimanom 1:14-16.
- K čomu podnietili potreby pohanov prvých misionárov? Skutky 17:16-17.
- Čo sa stane s poverami a nevedomosťou tam, kde je skutočná misionárska práca úspešná? Skutky 19:18-20, 23-27.
- Budú počas milénia nejakí misionári? Izaiáš 52:6-12; 2:1-4; 11:10-11; Micheáš 4:1-3; Skutky 3:19-21; Lukáš 22:28-30; Matúš 19:27-28; 1. Korinťanom 15:24-26.