Veľké poverenie
Teraz si učeníkom, Božím dieťaťom, členom Božej rodiny. Máš istotu spásy. Boh ťa volá, aby si šíril evanjelium a učil nových veriacich poslúchať všetky Jeho prikázania. Potom môžu učiť ešte viac ľudí o dobrej správe o spáse a tiež ich školiť. Existuje povolanie zdieľať evanjelium, ktoré by sme mali počúvať každý deň.
Volanie zhora – z neba:
- Výzva niekoho, aby odišiel (Izaiáš 6:1-8; Matúš 28:18-20).
Volanie zvnútra:
- Sme nútení to povedať aj iným (1. Korinťanom 9:16-17).
Hovor zvonku:
- Pavol počul volanie od muža v Macedónsku (Skutky 16:9). Mnohí možno mlčia ústami, ale ich srdce volá, aby sme sa s nimi podelili o dobrú správu.
Mali by sme ľudí nielen viesť k tomu, aby sa stali Ježišovými učeníkmi, ale aj k tomu, aby sa stali úspešnými trénermi a školili ostatných, aby robili učeníkov, ktorí budú robiť ďalších učeníkov (2. Timotejovi 2:2). Božou túžbou je, aby učeníci prinášali dobrú správu o Kráľovstve za múry cirkevnej budovy a zakladali nové skupiny učeníkov v našich domovoch alebo kdekoľvek, kde sa rozhodneme stretávať. Evanjelium zdieľame s našou rodinou, priateľmi, kolegami v práci, so všetkými, ktorých poznáme alebo stretneme na ceste. Takto môžete rýchlo šíriť evanjeliové posolstvo (Skutky 2:46-47).
Božie prikázania
My ako Kristovi učeníci musíme brať veľké poslanie a našu zodpovednosť zdieľať evanjelium veľmi vážne. Často však prehliadame toto jedno malé vyhlásenie: „učte ich zachovávať VŠETKO , čo som vám prikázal;...“ (Matúš 28:20; zvýraznenie doplnené). Boh nám dal aj iné prikázania a zásady, podľa ktorých máme žiť. Tieto musíme brať rovnako vážne.
Desať Božích prikázaní (Exodus 20:1-17):
Tieto boli napísané Božou vlastnou rukou a umiestnené do archy zmluvy (Deuteronómium 10:1-5). Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcej štúdii, sme v „Novej zmluve“ s Pánom, v ktorej sľúbil, že nám vloží svoje zákony do sŕdc (Hebrejom 8:7-13). Matúš 22:36-40 nám hovorí Ježišovu odpoveď na veľké prikázanie. Ako milovať Boha je zhrnuté v prvých štyroch z Desiatich prikázaní. Ako milovať blížnych je v zostávajúcich šiestich. Jakub to v Jakubovi 2:8-12 nazýva „kráľovskýzákon“ a „zákon slobody“.
- Naozaj musíme poslúchať tento „zákon slobody“? (Jakub 1:22-25)
- Hovorí Ježiš, že musíme dodržiavať prikázania? (Ján 14:15)
Zabudnuté prikázanie:
V dnešnej dobe sa na jedno z prikázaní často zabúda, hoci nám Boh povedal, aby sme si ho pamätali (Exodus 20:8), a predvídali, čo sa stane v budúcnosti. Zatiaľ čo siedmydeň stvorenia, sobota (Genesis 2:1-3), sa v niektorých krajinách, ako napríklad v Izraeli, stále uctieva a verne dodržiava, iné prijali nedeľu ako deň odpočinku a nazývajú ju „Deň Pána“, čím sa vzdávajú Božieho prikázania. Nedeľa bola v Rímskej ríši ďalším pracovným dňom. 7. marca 321 n. l. však rímsky cisár Konštantín vydal občiansky dekrét, ktorým sa nedeľa stala dňom odpočinku od práce, v ktorom sa uvádza: „Všetci sudcovia, mešťania a remeselníci budú odpočívať v úctyhodný Deň slnka.“ Mnohí kresťania sa dnes snažia ospravedlniť nedeľné uctievanie na základe Ježišovho vzkriesenia v prvý deň týždňa (v nedeľu), hoci v Biblii nie je uvedený žiadny príkaz na túto zmenu.
- Čo povedal Boh o zmene prikázaní? (Deuteronómium 4:2)
- Pánom čoho je Ježiš? (Marek 2:27-28)
- Dodržiaval Ježiš sabat? (Lukáš 4:16)
- Dodržiavali učeníci sabat? (Lukáš 23:56)
Náš skutočný odpočinok v konečnom dôsledku pochádza z uvedomenia si, že naše skutky nám nič neosožia (Títovi 3:5-6). Náš skutočný odpočinok je v dokonanom diele Ježiša na kríži (Ján 19:30).