Nedeľa: Falošné predstavy farizejov — Matúš 23:1-12
Farizeji si privlastňovali autoritu, ktorú im neudelil Boh. Ježiš poukázal na tri hlavné nedostatky: (1) falošnú predstavu spravodlivosti (v. 2-3), ktorá pre nich znamenala vonkajšie prispôsobenie sa Božiemu zákonu, pričom ignorovali vnútorný stav srdca (pozri Žalm 51:6); (2) falošnú predstavu služby (v. 4), odovzdávanie zákonov ľuďom, aby sa im zvýšili bremená (pozri Matúš 11:28-30), ale neuplatňovanie týchto zákonov na seba; (3) falošnú predstavu veľkosti (v. 5-12), predvádzanie svojho oblečenia, titulov a postavenia, aby ich ľudia chválili (pozri Ján 3:30; 13:12-17).
Pondelok: Zatvorenie kráľovstva — Matúš 23:13-14
Prvé dve bedy, ktoré Ježiš hovoril proti farizejom, boli: (1) zatváranie Božieho kráľovstva pred tými, ktorí chceli vojsť doň, zatemňovanie cesty spásy učením ľudských tradícií namiesto Božej pravdy; (2) zneužívanie práve tých ľudí, ktorí potrebovali ich milosrdenstvo a pomoc, konaním mimoriadne zbožným, takže aj vdovy sa vzdali akéhokoľvek dedičstva z majetku svojich manželov na podporu „duchovného“ diela chrámu. Nemali srdce slúžiť núdznym, ale namiesto toho ich považovali za ľahkú korisť klamstva. Stratégiou falošného náboženstva bolo vždy zneužívať tých, ktorí sú zraniteľní.
Utorok: Odsudzovanie duší — Matúš 23:15
Tým, že farizeji uvádzali konvertitov do svojho legalistického náboženského systému, v skutočnosti zatemňovali živého Boha! Tým, že viedli ľudí po nesprávnej duchovnej ceste, viedli ich do záhuby. „Syn pekla“ je ekvivalentom „dieťaťa diabla“. Je to doslova človek, ktorý odmietol Božiu cestu spásy, aby prijal svoju vlastnú náboženskú samoľúbosť. Aby toho nebolo málo, konvertit často prejavuje väčšiu horlivosť ako jeho učiteľ, takže táto zavádzajúca, nadmerná oddanosť vedie k ešte horšej chybe a odsúdeniu.
Streda: Srdcia lakomstva — Matúš 23:16-22
Farizeji, ktorí mali pomýlené priority, boli slepí voči skutočným životným hodnotám. Aby boli ich sľuby platnejšie, sľubovali pri zlate v chráme a daroch ponechaných na oltári, ale nikdy nesľubovali pri chráme ani pri oltári. Dôvodom bolo, že zlato a dary mali väčšiu „vnútornú“ hodnotu. Tento systém prísahy bol úplne nesprávny, ale spôsob, akým to robili, ukazoval ich chamtivú lakomosť.
Štvrtok: Zameranie sa na menšie dôležitosti — Matúš 23:23-24.
Zákonníci sú puntičkári v detailoch a slepí voči veľkým zásadám. Vernosť, spravodlivosť a milosrdenstvo sú charakterové vlastnosti, ktoré si treba rozvíjať, ale farizeji ich prehliadli. Náboženstvo bez živého Boha sa stáva prázdnou a povrchnou vecou. Napriek ich náboženskému úsiliu boli stratení.
Piatok: Čistí zvonku, poškvrnení zvnútra — Matúš 23:25-28
Najnázornejším príkladom pokrytectva sú poháre, misy a hroby. Navonok môžu byť úplne čisté a hygienické, ale skutočná poškvrna pochádza zvnútra. Farizeji boli puntičkárski v udržiavaní „zdanlivosti“ svojho života, aby bol hlboko duchovný a horlivo oddaný, pretože im najviac záležalo na tom, aby si od ľudí uctili. Boh sa však zameriava predovšetkým na srdce.
Sobota: Prenasledovatelia, klamári, vrahovia! — Matúš 23:29-36
Ježišovo posledné vyhlásenie proti farizejom ich priamo stotožňuje so zlým hadom, Satanom (Genesis 3:1). Z podobenstva o kúkoli Majster učil, že Satan má rodinu (Matúš 13:38). Satan je klamár a vrah, ktorý sa teší z prenasledovania Božích zástupcov a vedenia ľudí do záhuby. Boli to muži, ktorí mali rozsiahle znalosti Písma, a predsa nepoznali Boha! Podobne sa postavili proti ranej cirkvi (v. 34-35) a to mal byť nakoniec ich osud.