„Ukázal ti, človeče, čo je dobré, a čo od teba žiada Hospodin, iba aby si konal podľa práva, miloval milosrdenstvo a pokorne chodil so svojím Bohom?“ — Micheáš 6:8
Čítanie z Písma: Matúš 7:1-6; 1. Korinťanom 5:1-13
Úvod:
Pre mnohých z nás je súdenie, nie v zmysle rozlišovania, ale v zmysle odsúdenia, rovnako prirodzené ako dýchanie. Vidieť chyby, hriechy a pokrytectvo iných nie je duchovný dar od Boha. Keďže mnohí z nás v tom sú takí dobrí, niektorí by si mohli myslieť, že súdenie je ich „duchovný dar“. Sme však povolaní presiahnuť túto telesnosť – povolaní vidieť našich bratov a sestry milostivými očami Boha.
Na otázke súdenia je zaujímavé to, že sme citliví na veci, ktoré sami robíme (Rimanom 2:1-5). Je ľahké vidieť hnev v inom človeku, pretože aj my sami sme nahnevaní; je ľahké spozorovať horkosť v slovách iného, pretože naše slová sú horké. Ešte úžasnejšie na súdení je to, že zvyčajne nevidíme, že sme vinní z rovnakých hriechov, ktoré súdime.
Matúš 7:1-6 sa zmieňuje o brvne a smietke – podobne ako zrnko soli vedľa kmeňa stromu. Keď súdime, brvno v našom vlastnom oku bije človeka, ktorého sa snažíme „napraviť“. Nielenže odchádza zakrvavený naším brvnou, ale my nie sme bližšie k vyrovnaniu sa s vlastným hriechom.
Liekom na to je konfrontácia so sebou samým. Božia výzva každému kresťanovi je, aby priviedol svojich bratov a sestry k životu, keď sa sami konfrontujú. Nemôžeme niekoho presne poučovať a viesť, ak nie sme schopní premôcť hriech v našom živote. Ako môžem dať niekomu mäso, keď stále pijem mlieko (Hebrejom 5:13-14)?
Sme povolaní súdiť sa navzájom spravodlivým súdom (Ján 7:24). Áno, máme rozlišovať medzi dobrom a zlom, medzi falošnými prorokmi a pravými prorokmi (1. Jánov 4:1-2). Náš súd by nemal byť odsúdením – mal by byť rozlišovaním.
Otázky na lekciu:
- Kto je jediný spravodlivý a pravdivý sudca? Jakub 4:12; Žalm 96:13; Kazateľ 3:17; Rimanom 2:16; 2. Timotejovi 4:1.
- Čo hovorí Slovo o odsudzovaní iných? Rimanom 14:4, 13; Matúš 7:1-5; Jakub 4:12; 1. Korinťanom 4:5.
- Aký dôsledok je sľúbený, ak súdime iných za ten istý hriech, ktorého sa dopúšťame my? Matúš 7:2; Rimanom 2:1-5; Jakub 2:13. Prečo je tento dôsledok sľúbený?
- Má kresťan zodpovednosť súdiť sám seba? Matúš 7:5; 1. Korinťanom 11:28-31; Plač Jeremiáša 3:40; 2. Korinťanom 13:5.
- Akú zodpovednosť kladie Písmo na zrelých veriacich, aby s láskou nabádali brata alebo sestru, ktorí zápasia s hriechom? Galaťanom 6:1-5; Rimanom 15:1; 1. Tesaloničanom 5:14; 2. Tesaloničanom 3:14-15.
- Sú situácie a ľudia, ktorých sme povolaní súdiť? 1. Korinťanom 5:1-13; Ján 7:21-24; Títovi 3:10-11; Matúš 18:15-20.
- Aký postoj od nás Pán vyžaduje, keď sa pozeráme na hriech iných, namiesto kritického posudzovania? Príslovia 3:3; 11:17; Micheáš 6:8; Matúš 5:7.
- Ako nám varovanie z Matúša 7:6 ponúka rovnováhu pri konfrontácii s ostatnými? Príslovia 9:7–8; 23:9.
Životná aplikácia:
Ľudia potrebujú povzbudenie a podporu, nie odsudzovanie. Tento týždeň sa zamerajte na „súdiaci“ pôst. Namiesto toho, aby ste o inom človeku robili rýchle súdy alebo rozhodnutia, pozorujte jeho situáciu a opýtajte sa Boha, čo môžete urobiť pre jeho povzbudenie. Potom súdenie nebude také jednoduché.
Ak vám súdenie spôsobuje problém, požiadajte o odpustenie tých, ktorých ste súdili.