Hľadanie zmyslu života/Štúdia v knihe Kazateľ – Lekcia 6 – Márnosť dlhého života

Verš na zapamätanie: „Toto teda hovorím a dosvedčujem v Pánovi, aby ste už nežili tak, ako žijú ostatní pohania v márnivosti svojej mysle.“ Efezanom 4:17.

Čítanie z Písma: Kazateľ 6:3-12

Úvod:

                „Švédska slávica“ Jenny Lindová bez zjavného dôvodu opustila pódium, keď sa na ňu hrnuli peniaze, potlesk a sláva. O nejaký čas neskôr ju našla anglická kamarátka sedieť pri mori s Bibliou na kolenách a pozerať sa na nádheru západu slnka.

                Keď sa rozprávali, priateľ sa opýtal: „Madam, ako je možné, že ste vôbec opustila javisko na samom vrchole svojho úspechu?“ zaznela tichá odpoveď, „keď som každý deň menej chápala toto (ukazuje prstom na Bibliu) a vôbec nič z toho (ukazuje na západ slnka), čo iné som mohla robiť?“

                Možno platíme príliš vysokú cenu za to najlepšie, čo nám svet môže dať. V našej ľudskosti hľadáme bohatstvo, slávu a dlhý život ako dôkaz úspešného života, zatiaľ čo ako veriaci, ktorí idú Kristovou cestou, by sme sa mali snažiť získavať duše a učiť iných pre Božiu slávu. Naša dôvera a nádej by nemala byť v dlhom živote alebo v pôžitkoch, ktoré tento svet ponúka. Naša dôvera a nádej by mali byť v Bohu, našom Otcovi. Z lásky k milostivému a starostlivému Otcovi, ako aj zo bázne pred úžasným a mocným Bohom, by sme mali upriamiť svoj pohľad na nebeské poklady, a nie na tie pozemské.

                Čo osoží človeku, ak získa celý svet, ale za to stratí svoju vlastnú dušu?

                Implicitná odpoveď znie, že iba Boh vie, čo sa s nami stane po smrti, a preto je lepšie uspokojiť sa s tým, na čo sa môžeme pozerať a z čoho sa môžeme tešiť, než fantazírovať o žiaducich veciach, ktoré sú mimo nášho dosahu. S vedomím, že vo svetle večnosti je dôležité, či žijeme svoje životy pre Boha.

Študijné otázky:

  1. Aká je márnosť dlhého a sebeckého života, ktorý sa nikdy neuspokojí s dobrom? Kazateľ 6:3.
  2. Bude väčšina mužov na tejto zemi dlho pamätaná? Kazateľ 6:4; Exodus 17:14; Jób 18:17; Žalm 34:16; Izaiáš 14:12-20.
  3. Aký je vnútorný stav tých, ktorí nemajú žiadnu nádej v Boha? Kazateľ 6:5-6; Jób 6:11; Jób 7:6, 11; Jób 10:1; Žalm 77:3; Žalm 142:1-6.
  4. Aj keď človek dobre je a má dosť, uspokojí to jeho dušu? Kazateľ 6:7; Príslovia 16:26; Príslovia 27:20; Kazateľ 1:8; Jakub 4:1-5.
  5. Nachádzajú múdri v živote viac radosti ako blázni, alebo bohatí majú viac vnútorného uspokojenia ako chudobní? Kazateľ 6:8; Matúš 5:3-13; Žalm 49:14-20.
  6. Je lepšie vážiť si a užívať si to, čo už máme, alebo sa usilovať o to, čo nie je naše? Kazateľ 6:9; Príslovia 15:16; Filipanom 4:6-12; Hebrejom 13:5; 1. Timotejovi 6:8; Matúš 6:25, 34.
  7. Bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo pôvod, môže sa nejaký človek na tejto zemi niekedy povzniesť nad to, aby bol človekom? Kazateľ 6:10; Jeremiáš 13:23; Žalm 49:1-13; Jeremiáš 9:22-24.
  8. Existuje v živote niečo, čím sa človek môže oprávnene chváliť? Kazateľ 6:11-12; Príslovia 27:1; Jakub 4:16-17; Žalm 49:6-8; Žalm 94:4-11.