„Nepožiadaš dom svojho blížneho; nepožiadaš manželku svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo je tvojho blížneho.“ Exodus 20:17
Čítanie z Písma: Matúš 19:16-30; Marek 10:17-30
Verš na zapamätanie: Nakloň moje srdce k svojim svedectvám a nie k lakomstvu. Žalm 119:36
Úvod:
„Nepožiadaš dom svojho blížneho; nepožiadaš manželku svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo je tvojho blížneho.“ (Exodus 20:17) Toto sú Božie pokyny.
Biblia nesľubuje, že budeme zdraví, bohatí alebo múdri, pretože máme vieru v Boha. Predstavy o evanjeliu sa často miešajú s americkým snom, takže očakávame, že ak sa budeme správať spravodlivo, Boh nás ochráni dobrým zdravím a štedro nám dá zo svojho majetku. Keď je tento náš postoj takýto, viera nie je ničím iným ako cestou k materializmu. Namiesto toho máme mať spokojnosť a pokoj, ktoré pochádzajú od nášho Nebeského Otca prostredníctvom nášho vzťahu s Jeho Synom, Ježišom Kristom. Desiate prikázanie nás vyzýva, aby sme sa nesústredili na materiálne veci sveta, ale na nášho Nebeského Otca.
Príkaz „Nepožiadaš“ (Exodus 20:17) je medzi prikázaniami jedinečný v tom, že sa vzťahuje na túžby v našich srdciach. Je to zaujímavé, pretože Ježiš učil rovnaké posolstvá o srdci, keď povedal, aby sme nenávideli svojho brata, inak by sme sa dopustili vraždy, a aby sme sa nepozerali na ženu s žiadostivosťou, aby sme sa nedopustili cudzoložstva. Je dôležité, aby sme pochopili, že nehrešíme len svojimi činmi, ale aj svojimi túžbami. Postoj srdca je kľúčom k pochopeniu našej viery.
Keď premýšľame o žiadostivosti, začíname si uvedomovať, že mnohé nezhody a zničené vzťahy pramenia z nedodržiavania tohto prikázania. Je nemožné milovať svojho blížneho, ak túžime po tom, čo má on.
Aj keď nám je povedané, aby sme nepotúžili po majetku svojho blížneho, nie je zakázané vlastniť majetok alebo ho vlastniť. Spomeňte si napríklad na Abraháma a Jóba. Obaja boli spravodliví muži a mali veľa majetku. Výzvou s naším majetkom je vnímať ho ako niečo, čo patrí Bohu a pochádza od Neho. Máme ho vnímať ako dary, o ktoré sa máme slobodne deliť s ostatnými, tak ako sa Boh slobodne podelil s nami o dar svojho Syna. Je lepšie dávať ako prijímať a nekonečne lepšie dávať ako túžiť po tom, čo patrí niekomu inému.
Otázky na lekciu:
- Aké postoje srdca vedú k chamtivosti? Lukáš 12:15-21; Žalm 62:10; Hebrejom 13:5.
Poznámka: Chamtivosť možno definovať ako silnú túžbu po niečom, čo patrí inému. - Achab túžil po Nábotovej vinici. Ako jeho chamtivosť viedla k ďalším hriechom? 1 Kráľov 21:1-16
- Ako viedla chamtivosť k ďalším hriechom v Dávidovej situácii? 2. Samuelova 11:2–5, 15
- Čo Pavol označuje za chamtivosť? Kolosanom 3:5, 6; Efezanom 5:3, 5 Prečo?
- Aké varovanie dal Ježiš ohľadom chamtivosti? Marek 7:20–23
- Je „láska k peniazom“ to isté ako chamtivosť? 1. Timotejovi 6:9-10
- Aké je nebezpečenstvo dôverovať v bohatstvo a aké je riešenie? Marek 10:23-27
- Kto dáva človeku schopnosť získavať bohatstvo? Deuteronómium 8:18. Odkiaľ v konečnom dôsledku pochádza bohatstvo? 1. Samuelova 2:7; 1. Paralipomenon 29:12
- Diskutujte o tom, po čom by niekto mohol túžiť okrem materiálnych vecí.