Nedeľa: Mudrci — Matúš 2:1-6
Jednou z neočakávaných tém v tejto pasáži je, že židovského kráľa hľadali muži, ktorí neboli Židia. Ktokoľvek sa mohol pozrieť na oblohu a uvidieť jasnú hviezdu. Napriek tomu to boli „mudrci z Východu“ (v. 1), ktorí ju nasledovali s túžbou nájsť novonarodeného Kráľa, aby sa mu mohli pokloniť. Židovskí náboženskí vodcovia si boli tiež plne vedomí proroctiev o Mesiášovi, no nikto z nich nehľadal Ježiša (Ján 1:11). Akú výzvu to dáva nám, Božiemu ľudu: hľadáme usilovne Ježiša? Jedna populárna nálepka na nárazník hovorí: Mudrci ho stále hľadajú!
Pondelok: Kráľ Herodes — Matúš 2:7-12
Kráľ Herodes bol ďalší nežidovský človek, ktorý hľadal Ježiša. Jeho dôvody však boli úplne opačné ako dôvody mudrcov. Herodes mudrcom tvrdil, že aj on sa chce pokloniť malému dieťaťu. Poslal mudrcov s pokynmi, aby mu dali vedieť, keď dieťa nájdu. Herodesove skutočné motivácie vyšli najavo, keď sa mudrci s informáciou nevrátili a Herodes nariadil zabiť každého malého chlapca.
Utorok: Do Egypta — Matúš 2:13-18
Pasáž „z Egypta som povolal svojho syna“ pochádza z Hozeáša 11:1. Tak ako mnoho iných vecí v Biblii, aj táto pasáž má dvojaký výklad: prirodzený aj duchovný. V Hozeášovi sa pasáž vzťahuje na Boha, ktorý volá svoj ľud zo zajatia pod Mojžišovým vedením. Aj potom, čo boli Izraeliti – Božie deti – slobodní, slúžili Baalom, a nie Bohu. V duchovnom zmysle Egypt predstavuje svet, čo vedie k interpretácii, že Ježiš – Boží Syn – bol tiež človek (zo sveta) a napriek tomu bol dokonale poslušný Bohu vo všetkých smeroch.
Streda: Nazaret — Matúš 2:19-23
Nazaret bolo malé mesto vo vidieckej Galilei. Bolo zaostalé a menej sofistikované ako veľké mestá ako Jeruzalem. V Jánovi 1:46 sa kladie otázka, či z Nazareta môže vzísť niečo dobré. Je to kvôli jeho povesti. Byť obvinený z toho, že je z „Nazareta“, sa rovnalo obvineniu z nespravodlivosti alebo zla. Ježiš bol nazvaný Nazaretský v naplnení proroctiev v Žalme 69:19, Izaiášovi 11 a Izaiášovi 53. Spolu s jeho narodením v Betleheme tento dôkaz ukázal Židom, že Ježiš je Mesiáš.
Štvrtok: Stratený v Jeruzaleme? — Lukáš 2:40-45
Keď mal Ježiš 12 rokov, jeho rodičia ho vzali do Jeruzalema na sviatky Pesach. Keď odišli, zistili, že Ježiš nie je medzi pútnikmi. Mysleli si, že sa stratil, a tak ho hľadali a našli ho v chráme. Ježiš sa nestratil: Bol presne tam, kde mal byť.
Piatok: V dome môjho Otca — Lukáš 2:46-50
Ježiš sa pýta: „Nevedeli ste, že budem v dome môjho Otca?“ Táto veta bola obzvlášť úžasná, pretože ukazovala osobnú blízkosť s Jeho nebeským Otcom. Hovoriť o Jehovovi takýmto spôsobom sa považovalo za rúhanie (pozri Ján 10:29-39), no Ježiš tu smelo nárokoval svoje nebeské právo prvorodenstva. Aké krásne predznamenanie toho, že Ježiš bol tri dni nezvestný, čo bola dĺžka Jeho pochovania v hrobe.
Sobota: Dospievanie — Lukáš 2:51-52
Podriadiť sa môže byť ťažké, najmä keď sme múdrejší, inteligentnejší alebo duchovnejší ako osoba pri moci. Môže to byť ťažké, ale je to tiež nevyhnutný Boží princíp. Boh tieto časy využíva na to, aby pôsobil v našich životoch. Podriadiť sa svojim rodičom bolo nevyhnutné aj pre Ježiša. Musel čakať na svoju službu a učiť sa, rásť a pripravovať sa na ňu. Počas troch a pol roka služby sa Ježiš pripravoval približne 30 rokov.