Nedeľa: Rybník Betesda — Ján 5:1-9
Dav okolo rybníka musel byť žalostným pohľadom: zhromaždili sa stovky chromých, horúčkovitých, slepých, zvädnutých a chorých, všetci s nádejou na uzdravenie. Ježiš sa v ten deň zameral len na jedného. Muž bol 38 rokov chorý a bol príliš slabý na to, aby sa čo i len dostal k liečivým vodám. V ten deň k nemu prišla liečivá voda v podobe Veľkého Lekára. Ale skôr, ako do neho Ježiš prehovoril život, muž musel potvrdiť, že „chce“ byť uzdravený. Je zvláštne, že ľudia sa niekedy skrývajú za chorobami! Uzdravenie si vyžaduje zmenu.
Pondelok: V deň sabatu? — Ján 5:10-16
Ako ľahko človek zabudne na svoj predchádzajúci stav po tom, čo ho Pán vyslobodil! S božským dotykom prichádzajú nové výzvy: „nehreš viac, aby ťa nepostihlo niečo horšie“ (v. 14). Musíme sa vyhnúť otváraniu nových dverí utrpeniu. To, že Ježiš uzdravil muža a povedal mu, aby si v deň sabatu niesol posteľ, vyvoláva náboženské pokarhanie, pretože „náboženstvo“ sa vždy pozerá na negatívnu stránku. Ježiš si možno dokonca vybral deň sabatu, aby odhalil toto pokrytectvo.
Utorok: Rovný Bohu? — Ján 5:17-22
Syn nemôže nič urobiť sám od seba kvôli svojmu neoddeliteľnému spojeniu s Otcom: ani Otec neurobí nič sám od seba kvôli svojej nekonečnej jednote so Synom. V tejto dokonalej jednote stojí Kristus oddelene od celého stvorenia. Boh, veľký Stvoriteľ, vykonal svoje dielo Slovom, ktoré sa stalo telom (Ján 1:1-3; Hebrejom 1:1-3). Pretože sa zdá, že Ježiš si uzurpuje výsady pripisované výlučne Bohu (v. 17, právo pracovať v sobotu), Jeho poslucháči si myslia, že si tým nárokuje postavenie rovnaké ako Boh, čo je tvrdenie, ktoré im prirodzene znie ako rúhanie. Ježiš vysvetlil, že nie je nezávislý od Otca ani v opozícii voči nemu. Jeho činnosť nie je iniciovaná sama od seba. Otec riadi a poslal Syna; Vždy spolupracujú.
Streda: Uctievať Syna — Ján 5:23-24
Ježišova jednota s Jeho Otcom je taká úplná, že česť Boha je spojená s Ježišom. Odmietnuť alebo zneuctiť Syna znamená odmietnuť a zneuctiť Boha. Keďže Ježiš má jednotu a božské výsady Otca, dôverovať Jeho posolstvu a Jeho Otcovi znamená mať v prítomnom čase večný život (Ján 3:36). V budúcnosti nepríde žiadny súd (nebude odsúdený (Ján 3:18; Rimanom 6:13; 8:1), pretože už prešiel z jednej ríše – smrti – do druhej – života (Efezanom 2:1, 5).
Štvrtok: Život a súd — Ján 5:25-29
Ježiš sa teraz vrátil k dvom ústredným Božím výsadám: životu (v. 21, 24-26) a súdu (v. 22, 24-25, 27). Ježiš má oboje, pretože Otec mu dal oboje. Kristus, Logos, má v sebe život ako večný dar Otca (Ján 1:4), ale pri vtelení bola Ježišovi delegovaná aj autorita súdiť. Ako Synovi človeka (Daniel 7:13) je Mu daná autorita.
Piatok: Najvyšší svedok — Ján 5:30-38
Jánovo Krstiteľské poslanie bolo svedkom. Dobrý svedok hovorí pravdu tak, ako ju pozná. Jánovo svedectvo o Ježišovi bolo cenné, ale Ježiš v konečnom dôsledku nepotreboval ľudské svedectvo. Ján bol len lampou, ale nie pravým Svetlom. Myšlienka v tomto prejave sa presúva od Ježišovej jednoty s Otcom k Otcovmu svedectvu o Ježišovi. Otec bol najvyšším, božským svedkom Syna.
Sobota: Poslaný Otcom — Ján 5:39-47
Myseľ týchto židovských učencov nejako zahalil závoj (2. Korinťanom 3:15) a oni nedokázali vidieť Ježiša ako Zasľúbeného. On je naplnením starozákonného obetného systému, pravým spravodlivým Služobníkom Jahveho, prichádzajúcim Prorokom, Synom človeka, Dávidovým Kráľom a zasľúbeným Synom Božím a veľkým Veľkňazom. Napriek jasnosti zjavenia odmietli prísť k Nemu pre život (Ján 3:19-20). Ak by Židia skutočne verili Mojžišovi, verili by aj Kristovi, pretože Mojžiš o Ňom písal.