Nedeľa: Konfrontácia s ľudskými tradíciami — Matúš 15:1-11; Marek 7:1-16
Zákonníci a farizeji prišli až z Jeruzalema a zjednotili sa, aby obvinili Ježišových učeníkov z porušovania náboženských tradícií, čím ukázali vážnosť ich zámeru. Obvinenia z umývania rúk sa netýkali čistoty, ale náboženských obradných umývaní. Verili, že Ježiš a jeho muži sú „nečistí“, pretože sa miešajú s obyčajnými ľuďmi a vyvrheľmi. Ak Ježiš zavrhol tieto posvätné tradície, potom musí byť kacír! Ježiš citoval Izaiáša 29:13 a namietal, že sú pokrytci, pretože porušujú Božie prikázania a nasledujú svoje ľudské tradície.
Pondelok: Slepí vedú slepých — Matúš 15:12-14
Ježiš varoval svojich učeníkov pred zlým morálnym vedením farizejov, ktorí učili ľudské tradície a nazývali ich doktrínou. Učeníci sa obávali, že Ježiš urazil náboženských vodcov. Zjavne sa čudovali, prečo nebol „politicky korektný“, keď odpovedal na obvinenie farizejov. Ježiš poukazuje na to, že sa nemusia obávať politiky, ktorá je s tým spojená – dôležitejšie je uvedomiť si, že slepé nasledovanie ľudských tradícií nakoniec zničí toho, kto túto tradíciu učí, aj toho, kto ju nasleduje. Žiaľ, duch farizejstva je stále živý a stále sa zameriava predovšetkým na „vonkajšie stránky“ náboženstva.
Utorok: Učenie Šimona Petra — Matúš 15:15-20; Marek 7:17-23
Ježiš tieto veci podrobnejšie vysvetlil Petrovi, ktorý sa zdal byť zaujatý ich základným významom. Pán jednoducho hovoril, že jedlá sa nedotýkajú srdca, a preto nemôžu poškvrniť „človeka“. Ale to, čo vychádza z úst, začalo v srdci a to sú veci, ktoré poškvrňujú človeka. Skutočným nebezpečenstvom je zlé srdce, ktoré je inšpiráciou pre zlé reči a zlé skutky. Toto je dôležitá otázka, ktorá nás posúva za vonkajšie pasce plytkého náboženstva k vnútorným realitám skutočného duchovného života.
Streda: Oslobodenie dcéry posadnutej démonmi — Matúš 15:21-28; Marek 7:24-30
Týrus a Sidon sa nachádzali blízko pobrežia Stredozemného mora. Bola to pohanská oblasť. Keď Ježiš prišiel do tejto oblasti, dúfal, že nepriláka dav, ale istá žena počula, že je tam, a prišla k Nemu a chcela, aby jej dcéra bola uzdravená od démonov. Žena nebola len pohanka, ale aj Kanaánka – pre Židov najnižšia z najnižších. Učeníci ju chceli poslať preč. Ježiš si vypočul jej žiadosť, ale hneď na ňu neodpovedal. Ale ona sa tým neurazila. Je ochotná prijať čokoľvek, čo jej Ježiš ochotne dá, vediac, že si toho vôbec nehodná. Videla sa taká, aká bola: hriešna žena v zúfalej situácii. Videla Ježiša takého, aký bol: láskavý, súcitný Spasiteľ, ktorý mal moc vyslobodiť jej dcéru, ak by sa tak rozhodol.
Štvrtok: Uzdravovanie zástupov — Matúš 15:29-31
Matúš vymenúva rôzne neduhy, ktoré Ježiš uzdravil po tom, čo opustil oblasť Týru a Sidonu. Tieto zázraky ukazujú, že dielo, ktoré Ježiš vykonal medzi Židmi, bolo dostupné aj pohanom. Ukazujú tiež, že Ježiš mal schopnosť uzdravovať všetky druhy chorôb a zázraky boli dôkazom toho, že je Mesiáš.
Piatok: Uzdravenie nepočujúceho muža — Marek 7:31-37
Uzdravenie nepočujúceho muža je konkrétnym príkladom z „uzdravovania zástupov“, o ktorom sa hovorí v Matúšovi 15:29-31. Ľudia boli týmto zázrakom ohromení. Ježiš ich nabádal, aby o tom nikomu nehovorili, ale oni boli takí uchvátení tým, čo urobil, že to rozhlasovali po celej krajine.
Sobota: Nasýtenie štyroch tisíc ľudí — Matúš 15:32-39; Marek 8:1-9
Náš Pán opäť použil učeníkov, aby uspokojil potreby tohto zástupu. Požehnal chlieb a ryby a dal ich učeníkom, ktorí ich rozdávali zástupu. Zásoby boli viac než dostatočné. Tentoraz sa nazbieralo sedem košov so zvyškami.