Verš na zapamätanie: „Vedz teda, že Hospodin, tvoj Boh, je Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo s tými, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, po tisíc pokolení.“ — Deuteronómium 7:9
Čítanie z Písma: Žalm 107:1-22
Úvod:
Najdojímavejší zážitok, aký sa môže stať v duchovnom živote človeka, je, keď vstúpi do zmluvy so svojím Stvoriteľom. Toto musíme urobiť, ak vstúpime do večnej existencie s Bohom, pretože bez Boha nie je možná žiadna budúca existencia. Náš Nebeský Otec nie je neosobná sila; je osobnosťou, na ktorej podobu sme boli stvorení. Je naším božským zdrojom života, bez ktorého by neexistoval „dych života“. Vytvoril s nami osobný vzťah, ktorý, ak doň vstúpime, zabezpečí spoločenstvo medzi nami a Bohom.
Slovo „zmluva“ znamená „dohodu uzavretú medzi dvoma alebo viacerými osobami alebo stranami“. Boh je Bohom, ktorý uzatvára zmluvy, a Jeho zmluvy s človekom sú afirmatívne v tom, že vyhlasujú, že niečo bolo urobené alebo sa urobí. Keď Boh stanovuje svoje sväté zmluvy, nerobí ich jednostrannými; nežiada slepú poslušnosť ani jednostrannú oddanosť. Zaväzuje sa aj nám. V zmluvnom vzťahu, ak si splníme svoju časť, splní aj On svoju časť.
V Písme nie sú obsiahnuté len dve zmluvy, Stará a Nová. Existujú rôzne druhy zmlúv a my identifikujeme sedem hlavných zmlúv, ktoré majú osobitný význam a záujem pre Boží ľud. V tejto sérii ich budeme študovať podrobnejšie. Sú to: zmluvy s Adamom, Noachom, Abrahámom, Mojžišom, Izraelom, Dávidom a Nová zmluva s Izraelom. Pri štúdiu týchto zmlúv si živo uvedomíme nemennú povahu Boha. Dozvieme sa, že Božie zmluvy zostávajú bezchybné; že jedna zmluva nespochybňuje ani neprotirečí koncepciám druhej, ale skôr implementuje tie ostatné. Všetky nesú základné posolstvo Biblie. Nesú duchovné aj fyzické aspekty Božieho ľudu, ich konečného triumfu v duchovnom, fyzickom a dokonca doslovnom víťazstve. Posolstvo božskej spásy!
Študijné otázky:
- Ako možno v tomto kresťanskom veku vstúpiť do zmluvného vzťahu s Bohom? Skutky 2:36-39; Skutky 3:19.
- Ako sa skrze Jeho zmluvy zjavuje Božia povaha a osobnosť? Deuteronómium 7:9; Žalm 25:14; Žalm 89:34; Žalm 111:2-10; Žalm 119:89.
- Bola nejaká časť Božieho slova, Písma, od Kristovej smrti neplatná? Izaiáš 40:8; Matúš 5:17-18; 2. Timotejovi 3:16-17. Poznámka: Kristova smrť a zničenie chrámu v roku 70 n. l. spôsobili, že pokračovanie v obetiach zvierat a obradoch nebolo potrebné. Tento starý poriadok zmierenia pominul, zatiaľ čo Písma nepominuli a podľa Pavla sú stále užitočné.
- Aký dôležitý bol hebrejský kánon, Staré písma, pre vývoj kresťanstva? Skutky 2:16, 25; Skutky 8:26-35; Skutky 10:42-43; Skutky 18:4, 24-25, 28.
- Aký bol Ježišov postoj k Starému písmu? Lukáš 4:14-21; Marek 12:10-11, 24; Ján 5:39; Ján 7:37-38, 41-42; Ján 10:31-35.
- Ako noví kresťania ukázali, že majú plnú vieru v Božiu schopnosť zachovať svoje slovo? Skutky 17:10-12; Rimanom 15:4; 2. Petra 1:19-21.
- Čo považovali raní kresťania za „nový zákon“ alebo „zmluvu“? Matúš 26:26-28; 1. Korinťanom 11:1-2, 23-26.