Nedeľa: Micheášove modly: Sudcovia 17:1-13
Epizóda z Micheáša ilustruje nízke morálne štandardy, zvrátené náboženské praktiky a chaotický spoločenský poriadok Izraela počas obdobia sudcov. Ak sa ignoruje Božie slovo a zdravé morálne zásady, jednotlivci aj spoločnosť ako celok budú zničené. Každý robil, čo uznal za vhodné. (Príslovia 14:34)
Pondelok: Danovci sa usadili v Lajiši: Sudcovia 18:1-17
Korupcia v domácnosti sa nakoniec rozšíri do spoločnosti; v tomto prípade sa rozšírila na celý kmeň. Falošné učenie je ako kvas; rastie potichu v tajnosti a ovplyvňuje všetko, čoho sa dotkne. Dánovci si nárokovali svoje dedičstvo, ale invázia nepriateľa ich prinútila presťahovať sa. Keby kmene zostali verné Bohu, nepriateľ by ich nezbavil vlastníctva a mohli by si užívať svoje dedičstvo. (Jozua 19:40-48; Galaťanom 5:7-9)
Utorok: Sebecký kňaz: Sudcovia 18:18-31
Významné postavenie levitského kňaza zdôrazňuje, že nielen ľud, ale aj posvätná služba sa skazili. Tento kňaz bol ochotný slúžiť ako kňaz iných bohov len kvôli peniazom a postaveniu.
Streda: Lévita a jeho konkubína: Sudcovia 19:1-15
Táto udalosť odhaľuje, akí skazení a nemorálni sa stali niektorí Izraeliti po tom, čo sa odvrátili od Boha. Lévita vydal svoju manželku napospas znásilneniu a smrti, aby sa zachránil. Niektorí Izraeliti sa stali homosexuálmi, znásilňovačmi a vrahmi. (Hozeáš 9:9; 10:9)
Štvrtok: Sexuálna zvrátenosť: Sudcovia 19:16-31
Písmo vníma homosexualitu a lesbizmus ako jeden z konečných výsledkov Božieho odmietnutia zvrátenej osoby alebo ľudí. Ak sa homosexualita neoľutuje, povedie k zvrátenej mysli a môže viesť k druhu brutality, ktorý je tam opísaný. (Rimanom 1:28; 2. Timotejovi 3:2)
Piatok: Izraeliti bojujú s Benjamínovcami: Sudcovia 20:1-48
Benjamínovci viac sympatizovali so zlými jednotlivcami, čo naznačovalo stratu morálnej citlivosti a lojality k Bohu a Jeho Slovu. Boží súd nad nimi bol istý. (Matúš 12:30; 1. Korinťanom 5:1)
Sobota: Každý robil, ako uznal za vhodné: Sudcovia 21:1-25
Kniha Sudcov končí zdôraznením, že počas čias sudcov Izraeliti ignorovali Božie normy a robili to, čo bolo správne podľa ich vlastného úsudku. Ľudské myšlienky a názory sú slabým úsudkom o tom, čo je správne. Riadiť sa svojimi názormi namiesto Božieho slova nie je ničím iným ako vzburou proti nemu. (Príslovia 14:12; 16:25; Nehemiáš 9:26, 31)