Biblický text: 2. Korinťanom 9
Verš na zapamätanie: „Ale toto vám hovorím: Kto seje skúpo, bude aj skúpo žať, a kto seje štedro, bude aj štedro žať.“ 2. Korinťanom 9:6
Cieľ lekcie : Zdieľať dôležitosť a výhody dávania Božej cesty.
V 3. lekcii sme spomenuli, ako milióny ľudí ignorujú základné a jednoduché Božie zákony týkajúce sa desiatku a dávania. Pre mnohých ľudí je dávanie citlivou otázkou. Dotýka sa jadra ich bytia.
Prečo je dávanie dôležité? Dávanie je odrazom Božieho charakteru. Boh je dávajúci Boh, skutočný darca a najštedrejší. Dal nám život, zem, moc a panstvo a predovšetkým dar spásy skrze svojho Syna, Ježiša Mesiáša (Ján 3:16). Prostredníctvom tohto obetného daru nám Boh dal vykúpenie, ospravedlnenie a zmierenie. Dávanie je pre Boha dôležité.
Naša sebecká povaha je nastavená skôr na prijímanie ako na dávanie. Rodíme sa takí a svetový systém túto povahu posilňuje. Boh však chce, aby sa Jeho ľud zmenil z prijímateľov na dávanie.
Boh chcel, aby bol Izrael príkladom pre svet. V Izraeli zaviedol systém dávania. Dávali: (1) obety Bohu; (2) desiatky Lévitom a chudobným; a (3) dobrovoľné dary. Obety boli prinášané priamo Pánovi a vyžadovali od Izraelitov, aby Bohu odovzdali to najlepšie v podobe vďakyvzdania, oddanosti, príhovoru, chvály a uctievania, ako aj pokánia.
Desiatok (jedna desatina) bol zavedený na zabezpečenie príjmu pre Lévitov a chudobných. Izrael dával desiatok zo svojej úrody a zvierat. Desiatok je svätý Hospodinovi (Levitikus 27:30). Boh sľúbil, že požehná tým, ktorí desiatok dávajú, a vyslovil kliatbu nad tými, ktorí to neurobia (Malachiáš 3:8, 9).
Dobrovoľné dary sa dávali na špeciálne projekty. Ľudia prispievali, iba ak chceli, iba tí, ktorí mali ochotné srdce. Niekedy ľudia dali toľko, že im museli zabrániť, aby dali viac (Exodus 36:5-7).
Cirkev v 1. storočí bola cirkvou štedrosti. Dávali zo svojho majetku, majetku, pohostinnosti. Starali sa o miestne potreby bratov, ako aj o tých ďaleko. Mala by byť cirkev v 21. storočí iná?
Prečo by sme mali dávať? Tu je päť dôvodov: (1) Boh dáva; (2) Boh nám prikazuje dávať; (3) sme vďační; (4) chceme nebeský poklad; a (5) chceme, aby boli naše potreby uspokojené.
Tu je niekoľko zásad, ktorými by sme sa mali riadiť pri dávaní.
1) Pochopte, že Bohu patrí všetko pod nebom (Jób 41:11). Sme len Jeho správcovia. Správca nie je vlastník, ale správca. Keď pochopíte tento kritický koncept, zmení sa váš pohľad na vaše financie. Všetko patrí Bohu – na 100 percent, a ako správcovia musíme skladať účty za to, čo robíme s Božími zdrojmi (Matúš 25:14-30).
2) Určte si, kde je váš poklad. Vaše srdce bude tam, kde je váš poklad (Lukáš 12:34). Náš poklad by mal byť v Kráľovstve – vo večnosti, nie v pozemskej ríši. Toto je dôležité, pretože je také ľahké vidieť veci iba z časného hľadiska a byť tak pohltený starosťami života a klamom bohatstva, že stratíme zo zreteľa Kráľovstvo.
3) Uvedomte si, že dávanie je liekom na chamtivosť a materializmus. Štedrosť zabije chamtivosť. Nemôžete byť skutočným darcom a zároveň chamtivým.
4) Dávajte štedro a s radosťou. Mali by sme byť šťastní, keď dávame, s vedomím, že „blahoslavenejšie je dávať ako prijímať“ (Skutky 20:35). Je lepšie byť na strane dávania.
5) Dávajte premyslene a primerane (2. Korinťanom 9:7). Dávanie by malo byť vedomým a úctivým aktom uctievania. Dávajte všetko, čo Boh žiada, a berte všetko, čo On dáva.
Interakcia s Božím slovom:
- Diskutujte o dôležitosti a vplyve dávok v Izraeli, v cirkvi v 1. storočí a dnes.
- Diskutujte o šiestich zásadách, ktorými by sa malo riadiť naše dávanie. Aký je ich význam? Jób 41:11; Lukáš 12:33-34; 16:10-13; Príslovia 21:25-26; Skutky 20:35; 2. Korinťanom 9:7
- Aké je požehnanie radostného dávania? 2. Korinťanom 9:7-8
- Čo je zlé na tomto tvrdení: „Ak ma Boh žehná tým, že napĺňa moje potreby, to, čo mi dáva, by malo byť pre mňa, aby som robil to, čo chcem ja, a nie pre niekoho iného“?
- Pre každý z nasledujúcich pojmov napíšte svoje myšlienky, ktoré vám napadnú, keď uvažujete o dávaní: Radosť, Modlitba, Financie, Sociálna starostlivosť a Obeť.