Biblický text: Lukáš 17:1-6
Verš na zapamätanie: „Urazený brat je ťažšie získať ako opevnené mesto; ich sváry sú ako závory hradu.“ Príslovia 18:19
Cieľ lekcie : Zdôrazniť: (1) škodlivosť prechovávania urážky; a (2) ako môžeme urážku prekonať.
Pre účely tejto štúdie budeme na označenie urážky používať termín neodpustenie. Neodpustenie je nenaplnená pomsta. Je to najobľúbenejšia a najzničujúcejšia zbraň, ktorú nepriateľ používa proti Božiemu ľudu. Je to jeden z najsmrteľnejších jedov, aké môže človek duchovne prijať. Človek, ktorý nedokáže odpustiť, je prirovnaný k nádobe s kyselinou. Človek je nádobou a kyselina je urážkou alebo neodpustením.
Worthington a jeho kolegovia (Worthington, Sandage a Berry, 2000; Worthington a Wade, 1999) definovali neodpustenie ako kombináciu oneskorených negatívnych emócií (t. j. zášti, horkosti, nepriateľstva, nenávisti, hnevu a strachu) voči priestupníkovi. V podstate sa neodpustenie vníma ako stresová reakcia s potenciálnymi zdravotnými následkami. Hoci chýbajú vedecké dôkazy o priamej súvislosti medzi neodpustením a fyzickým zdravím, ľudia svedčia o tom, že sa po odpustení zotavili z fyzických ťažkostí. Dva príklady sú zbavenie sa kožných vyrážok a vysokého krvného tlaku.
Nepochybne, neodpustenie má veľmi vysokú duchovnú cenu. Neodpustenie: 1) bráni Bohu v odpustení našich hriechov (Matúš 6:15); 2) otvára nás mučiteľom (diablovi) (Matúš 18:31-34); 3) bráni Bohu v odpovedi na naše modlitby (Marek 11:24-25); 4) poškvrňuje nás (Hebrejom 12:15); 5) dáva Satanovi výhodu (2. Korinťanom 2:10-11); 6) bráni nám vstúpiť do Božieho kráľovstva (Matúš 7:12, 21); 7) bráni nám v duchovnom plodení (Ján 15:5); a 8) otvára nás kliatbam (Deuteronómium 27:26).
Ale našou zodpovednosťou je odpustiť druhým. Z telesného hľadiska sa môžeme rozhodnúť odpustiť alebo neodpustiť, ale ako kresťania v skutočnosti nemáme inú možnosť, ako odpustiť – je to príkaz od Boha, nášho Otca. Boh poslal svojho Syna, Ježiša, aby zomrel za naše hriechy, aby sme sa s Ním mohli zmieriť bez poškvrny a vady. Žiada len, aby sme iným dali rovnaké odpustenie, aké zaplatilo za naše priestupky.
Naša láska k Bohu je otázna, keď nedokážeme odpustiť. Neodpustenie ukazuje, že Ježiša v skutočnosti nemilujeme. Ján 14:24 hovorí: „Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová…“ a Ján 14:15 hovorí: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“ Neodpustenie tiež dokazuje nedostatok lásky k našim bratom a sestrám. V Jánovi 15:12 nám Ježiš prikazuje, aby sme sa milovali navzájom, tak ako On miloval nás. Pravá láska necíti voči druhému zatrpknutosť ani neodpustenie. Ak sme voči niekomu zatrpknutí alebo neodpúšťame, potom ho nemilujeme tak, ako Kristus miloval nás. Ak nedodržiavame Ježišove prikázania, potom to dokazuje, že ani my nemilujeme Jeho.
Oslobodenie sa od neodpustenia
Okrem iného, ako je láska k Bohu a pochopenie, že v prípade urážky je to nepriateľ a nie páchateľ, musia byť splnené dve veci, aby sa človek oslobodil od neodpustenia: (1) poslušnosť Bohu za každú cenu; a (2) bezbranné ja.
- Poslúchajte Božie slovo – Boh nám dal jasné pokyny týkajúce sa toho, čo máme robiť, aby sme odpustili svojim nepriateľom. Niektoré z nich sú: Modlite sa za svojich nepriateľov a za tých, ktorí vás zneužívajú a zneužívajú (Matúš 5:44). Žehnaj a nepreklínaj svojich nepriateľov (Rimanom 12:14). Hľadaj lásku (Príslovia 17:9). Hľadaj pokoj (Žalmy 34:14). Skutočným riešením neodpustenia je úprimná a nepoškvrnená láska k Bohu. Ak Boha dostatočne milujeme, budeme Ho poslúchať, aj keď to bolí.
- 2. Prestaňte sa brániť – Ak sa zastavíme a pozrieme sa na všetky tieto emócie – zdravé aj nezdravé – pozornosť sa sústredí na nás. V prípade negatívnych emócií sa často chránime pred bolesťou a utrpením. Nie sme sami sebou (1. Korinťanom 6:20; 7:23). Patríme Bohu Otcovi a On sa o nás dokáže dobre postarať. Jeho myšlienky s nami sú dobré. Takže, nech sa to zdá akokoľvek ťažké, musíme sa správať, akoby sme nemali žiadne práva. Musíme byť bezbranní a dovoliť Bohu, aby bojoval za naše bitky. Ježiš nám to ukázal (Izaiáš 53:7 a Matúš 26:63) a to isté očakáva aj od nás.
Na oslobodenie sa od neodpustenia sú nevyhnutné nasledujúce dva ďalšie kroky:
(1) Urobte voľbu– Odpustenie je Boží príkaz, takže našou jedinou voľbou je odpustiť. Avšak nemôžeme odpustiť bez pomoci Ducha Svätého. Odpustenie je akt vôle. Ak nedovolíme Duchu Svätému, aby s nami jednal na úrovni našej vôle, budeme sa len hnevať a ľutovať sa. Nikdy neodpustíme, ak budeme čakať, kým sa nám to zachce. Podriaďte sa Bohu a vytrvalo odolajte diablovi v jeho pokusoch otráviť vás trpkými myšlienkami. Ak sa rozhodneme odpustiť, Boh v pravý čas uzdraví naše zranené emócie (Matúš 6:12-14).
(2) Spoliehajte sa na Ducha Svätého –Nemôžeme odpúšťať bez moci Ducha Svätého, ktorá v nás pôsobí. Ak sme skutočne ochotní, Boh nám to umožní, ale musíme sa pokoriť a volať k Nemu o pomoc. Je celkom zaujímavé, že v Jánovi 20:22-23, hneď po tom, čo Ježiš dýchol na učeníkov a povedal: „Prijmite Ducha Svätého!“, sa Jeho ďalší pokyn týkal odpúšťania druhým. Musíme prosiť Boha, aby na nás dýchol Ducha Svätého, aby sme mohli odpustiť tým, ktorí nám ublížili.
Interakcia s Božím slovom:
- Diskutujte o význame a dôsledkoch „nenaplnenej pomsty“. Ako sa s urážkou vysporiadali nasledujúce postavy: Ezau (Genesis 27:41; 33:1-4); Jozef (Genesis 43:19-34); a istý kráľ (Matúš 18:23-35)?
- Prečo by sme mali odpúšťať, keď nám niekto ukrivdil, najmä od našich bratov, najbližších priateľov alebo členov rodiny? Matúš 6:12, 14-15; Efezanom 4:32; Lukáš 23:34
- Prečítajte si Rimanom 12:14. Aký je význam slova „žehnať“ v tomto kontexte?
- Zamyslite sa nad nasledujúcim: „Tento človek ma urazil príliš veľakrát a tentoraz mu/jej nemôžem odpustiť.“ Čo o tomto zmýšľaní hovorí Ježiš? Matúš 18:21-22
- Vylučujú sa hnev, bolesť a neodpustenie? Prečo? Prečo nie? Diskutujte o tom, ako by mohli byť prepojené.