„Podľa tohto sa poznajú deti Božie a deti diablove: Kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata.“ – 1. Jánov 3:10
Čítanie z Písma Príslovia 1:7-19
Úvod
Nič sa nezdá byť márnotratnejšie ako zbytočné vraždy nevinných ľudí. Napriek tomu sa to deje od samého začiatku, od vraždy Ábela, až po súčasnosť s nedávnymi teroristickými aktivitami.
Aj keď sú vojny ohavné, pravdepodobne sa tu viac myslí na bezohľadné vraždy jednotlivcov alebo skupín. Príkladov je veľa: Kain zabil Ábela; Dávid zabil Uriáša; Jezábel zabila Nábota; inkvizície temného a stredovekého veku; spravodliví proroci, ktorí boli zabití len preto, že priniesli posolstvo od Boha.
A potom tu bol Ježiš. Bol bez hriechu, bez lesti v ústach; a napriek tomu ho náboženskí vodcovia Jeho doby nenávideli a dali ho usmrtiť. Podnecovatelia zločinu sú rovnako vinní, akoby ho sami spáchali. Keď kričali: „Jeho krv nech je na nás a na naše deti,“ bolo to tak – s veľkou prísnosťou. Rím, v ktorom chceli Ježiša ukrižovať, im zasadil rovnakú smrteľnú ranu.
Zabíjanie nevinných ľudí nezostane bez trestu. Rím padol. Svätá rímska ríša zanikla. Hitlerovo Nemecko padlo a podobné osudy stihne aj ďalšie národy, teroristické skupiny a jednotlivcov, ak nebudú činiť pokánie. Boh sa ujme prenasledovaných a nevinných obetí (Žalm 94:23).
Aby sme si nemysleli, že tieto príklady sú nám vzdialené, Ježiš nám ich približuje, keď hovorí: „Kto sa bez príčiny hnevá na svojho brata, bude vydaný súdu.“ Spôsob, ako zastaviť vraždu, je zastaviť ju pri jej zdroji – v srdci. Keď je vec daná do poriadku pred Bohom, činy nejdú tak ďaleko, aby spôsobili škodu.
Otázky na lekciu
- Ako došlo k prvej vražde? Genesis 4:3-5, 8. Aká bola jej základná príčina? Genesis 4:6-7.
- Ktorý kráľ bol známy prelievaním nevinnej krvi? 2. Kráľov 21:1, 6, 16. Čo neskôr urobil? 2. Paralipomenon 33:9–16, 18–19
- Ktorý kráľ bol zodpovedný za vraždu, hoci ju nespáchal jeho rukou? 2. Samuelova 11:14-17. Prečo je táto zásada dôležitá?
- Kde spôsobila vláda davu vraždu? Skutky 7:54-60. Ako sa dal tento hnev ovládať?
- Čo sa hovorí o nenávisti voči bratovi? Matúš 5:21-22; 1. Jána 3:15-16.
- Kto je často obeťou zločinov? Žalm 10:2, 8-10; Žalm 94:4-6, 21.
- Kto sa ujme ich prípadu? Malachiáš 3:5; Žalm 94:1-2, 22-23; Hozeáš 4:1-3; Deuteronómium 27:24-25.
- Aké poučenie nám dáva Boh ohľadom násilia? Jeremiáš 22:3; 1. Petra 4:15.
- Čo sa stane, keď sa súd nad zlom oneskorí? Kazateľ 8:11.
- Ako by sme mohli odzbrojiť nášho nepriateľa? Matúš 5:33–48; Rimanom 12:14, 17–21.
Životná aplikácia
To, či by sa kresťan mal uchýliť k fyzickému násiliu, je už mnoho rokov kontroverzné. Často sa však prehliada, že existuje mnoho iných spôsobov, ako zabíjať a ničiť. Človek, ktorý ako prvý povedal: „Palice a kamene mi zlomia kosti, ale slová mi nikdy neublížia,“ sa mýlil. Slová môžu budovať, dopĺňať, upokojovať a prinášať pokoj – ale slová môžu aj ničiť, zraňovať ducha, poškodzovať emócie a odvádzať ľudí od pravdy, ktorá nás oslobodzuje. Preto Ježiš povedal: „Blahoslavení sú tí, ktorí tvoria pokoj, lebo sa budú volať Božími deťmi.“ Aká irónia, že toľko mužov a žien, ktorí by nikdy fyzicky neudreli iného človeka päsťami, je ochotných spôsobiť ešte väčšie škody svojím jazykom. Boh nám dal moc vyberať si slová, takže si vyberajte múdro, buďte tvorcami pokoja.